Verila som že to bude ľahké,
Nevedela som čo má naozaj čaká,
Tie noci strávené plačom boli kruté,
Vtedy som zistila čo ma láka.
Potrebovala som zachrániť,
Chcela som ísť ďaleko.
Nevedela som ako sa chrániť,
Musela som ale nejako.
Veľa času a dní prešlo,
Teraz čakám bez slov.
Čakám na to rodinné kreslo,
No zytočne...zas odchádzam bez slov.
Raz dávno počula som hlas,
Všetci sa ho báli.
Cítila som ten oheň v nás,
V nás ľuďoch čo sme sa báli.
Mesiac slnko či len hviezda,
sny čo v noci dušu strážia.
Či slnko či padá kométa,
Vidím len čo ľudia vravia.
Vedela som že je to ťažké,
Žiť s ranou v srdci.
Myslela som že je to ľahké,
Nedýchať v nemocnici.
Veľa duší videla som lietať,
chcela som žiť ďalej....
Klamstvo dušu učí zomierať,
Snažila som sa ísť ďalej...
Žltý mesiac či červené slnko,
Fantázia život mi vzala.
Ten svet krutý nevidelo oko,
Nikdy som sa tak nebála.
Sekunda po minúte čas stále beží,
Bojím sa že už nenájdem lásku.
Stráca sa uprostred vysokých veží,
Videla ako môj život visel na vlásku.
Chcem vidieť západ slnka,
Potrebujem počuť že som našla pokoj.
V diaľke je len krásna lúka,
Snáď už budem šťastná...
