(Drarry) A Ja Mam Svoje Prianie

Kapitola 5

Pomaly som kráčal do veľkej sály na raňajky .Pomaly som iba vošiel do veľkej sály nenapadne som sa pozrel k chrabromilskému stolu . Bohužiaľ som ho tam ešte nevidel môjmu srdcu ako keby niečo vtedy chýbalo . Iba som si sadol ,moc ľudí na raňajkách nebolo . Začal som iba pomaly jesť , však pomaly sa sala plnila ľuďmi. Keď som sa znovu pozrel k chrabromilskému stolu tento krát som videl už aj Harryho . Moje srdce zajasalo od radosti jemne som sa iba pousmial . Ale náhle sa pozrel na mňa nevedel som čo robiť . Radšej som iba poj pohľad odvrátil ďalej a robil že sa nič nestalo . Lenže moje tváre sa jemne zafarbili do tmavej červenej . Iba som jemne dúfal že si to nevšimol ,no predsa to bolo dosť trápne a neviem ako bi na to reagovali naše koľaje . Iba som si zobral pohár a napil som sa musel som sa ukľudniť . Jedine miesto , ktoré ma vedelo dokonale ukľudniť bolo fanfrpolove pole . Rýchlo som sa iba najedol a potom som sa iba postavil a išiel som von . Potreboval som iba čerství vzduch . Keď som vyšiel von vietor mi jemne zafúkal do vlasov . Jemne som si povzdychol a vduchu si hovoril " čo sa to so mnou deje , prečo ja ?,, Pozrel som sa iba okolo a potom som sa pomaly vraťil . Mal som plán cez najdlchšu prestavku ísť na fanfrpolove pole . Prvá hodina mala biť transfiguracia. Tu to hodinu som moc nemusel ak mám pravdu povedať. Začal som iba teda kráčať do učebné kde sa učí transfiguracia. Keď som bol pred učebňu iba som si z ľahká povzdychol . A potom som iba vošiel dovnútra. Posadil som sa skoro úplne dozadu. Samozrejme že potom si sadla moja parta pri mne alebo bliskosti mňa . Iba som sa pozrel na učebnicu ktorú som mal na stole a potom iba na lavicu. Potom som iba zdvihol moju hlavu a pozrel som sa okolo a keď som zase uvidel Harryho jemne som sa usmial ale v duchu si hovorím " čo sa to som mnou deje.?. Čo bi sa stalo ak bi som bol s nim.. Nie nie nemisli na to. Ale čo ak bi som bol sním. Ale čo ak bi to otec zistil.,, Ani som si neuvedomil že sa moje líca jemne začervenali. Ale o chvíľku sa ma opital Crabbe
" Draco si v pohode?,,
Iba som sa na neho pozrel a dal hlavu na stranu nechapal som čo bi mi malo biť.
" Som v pohode prečo sa zase pytaš.,,
Bol iba ticho a po chvíľke povedal
"Ale nič.. Iba ze si moc potichu,,
Bol som iba ticho a iba som pri kivol síce sa mi to nezdalo ale čo už. Nechcel som to riešiť. Po chvíľke prišla učiteľka transfiguracie, naša známa MgGonagallova . Celá hodina bola pre mňa nudná skoro celu hodinu som sa robil že počúvam ale pravdu povedať ignoroval som celú hodinu. Keď konečne hodina skončila iba som sa bez slová postavil a v išiel z učebne. Išiel som do ďalšej učebne, a aj na inich hodinách som ignoroval, toto sa opakovalo asi 4x. Potom ako skončila posledná hodina ktorá bola elixíri, nešiel som do veľkej sály na obed ne bol som hladní iba som začal pomalí kračat na fanfrpalove pole. Asi po 10min som tam bol, neponáhľal som sa moc. Mal som predca dosť času. Keď som bol už na fanfrpalovom poli iba som sa pozrel na bráni a jemne som sa pousmial, spomenul som si moju prvú hru bola to zábava, bola to jedna vec čo má vedela ukludniť aj keď mi to moc nešlo , aj keď som padal na zem. Prosťe to bolo niečo čo má vedelo ukludniť . Začal som sa iba prechádzať a pozerať na tribúni. Toto miesto som naozaj miloval bolo to jedine miesto kde som sa vedel ukludniť , no možno jedine. Iba som sa prechádzal na fanfrpalovom polí ale po chvíľke asi po 10min som si všimol že niekto prišiel na to ihrisko, videl som to iba zdialky nevedel som kdo to je. Po chvíľke som videl ako sa približuje, začal som mať stres ale snažil som sa to skryť . Videl som ako niekto iba kráča, nekračal ku mne a vypadalo to tak že ani nevedel že som tu. Po chvíľke keď som videl jeho tvár bol to Harry, moje srdce začalo biť ako o závod. Iba som sa pozrel za neho a hľadal jeho partu hnm samozrejme našeho známeho chudáka Rona a jeho lásku Hermionu Pch.. Ale nikoho som nevidel iba som si pomyslel " Nebodaj ma hľadá.. Ale to asi nie.. „