usmievavé zvery
tlačia do hláv kaleráby
za nás kričia
hrdlo si ničia
slová bez činov
stratený prechádzajú uličkou tienistou
delia sa na kusy
im samím sa to hnusí
zeleň, modrastá obloha
usmieva sa zver
ozýva sa za uzavretých stien
mlčia až nakoniec užasnú
krásu sveta hľadajú úžasnú
