Čistota, mužnosť a skúsenosti. Určite nie introvert... a ospalý. Určite unavený a ospalý.
na ceste do B. Bystrice, B.Bystrica a späť, 7.mája, radosť
auto:
Smial sa. „Viac sebavedomia." Áno, to potrebovala.
„Denisa, ty to nevieš." Čo?! Prosím?! „Ja to viem! Učila som sa to celý víkend!" Smiech. Jeho smiech.
na mieste:
Konečne si boli bližšie a nerozdeľoval ich nijaký stôl či prílišná diaľka. Sedeli. Spolu.
Chytil sa jej stehna a začal jej šepkať. Nevnímala čo jej šepce, iba ako nádherne jeho tón hlasu stúpa a klesá, ako sa ho snaží udržať v jednej jedinkej tichej rovine, ale nedarí sa mu. Musela sa pousmiať. Veď ju to šteklilo, a to zakaždým.
Niekedy mu klesli viečka, niekedy sa sám pre seba pousmial. Bol tak reálny. Bol taký svoj.
v aute:
„Takže vy nenávidíte tepláky?" Už dávno vedela, že nenávidí tepláky.
„Nehovorím, že ich nenávidím...iba...No, tepláky by mali ostať v telocvični. Tepláky zabíjajú vzťah." Ako naozaj? Kto toto povie?
„Sú pohodlné."
„Ja som mal zatiaľ dve ženy a ani jedna nenosila tepláky." Už dávno vedela, že mal dve ženy.
A jedna mu práve zavolala.
