Dieťa naivné šľape si po snoch
jej cesta začína horieť ako stoh
Fantázia ju obmýva
zachvíľu plač, záchvat paplónom ju zakrýva
Špinavé stropy, prádlo a prekliaty dom
horí Natálka, nehorí on
Ublížili sme jej všetci
našej duši boľavej
Klamstvá neleje ona, my lejeme jej
Rev spoza nej sa ozýva
Krvavé ruky
Na trávu sa upína
Akéže muky!
Semiš a rez na krku, slzia jej oči
sama sa stala slzou tejto krvavej noci
______________________________________
pre natálku
