Živly(Pozastavené)

💗💗💗💗💗💗💗💗

Fany
,,Keď si ju tak veľmi ľúbil? Prečo vravíš, že k nám nepatrí, keď je našou súčasťou?"

Tom
,,Prepáč mi Fany to moje chovanie ale keď ja som na ňu tak strašne nahnevaný za to, že odišla."

Kleris
,,Fany kde je Aurora?"

Fany
,,Neviem či ju chcete vidieť."

Mama sa pozrela na otca a obidvaja prikývli.

,,Tak dobre ale až zajtra. Teraz je už neskoro a som hrozne unavená."

,,Dobre zlatko. Dobrú noc,"povedali a išli si ľahnúť.

Další deň

Fany
,,Nemám dobrý pocit, že ideme za Aurorou, "povedala som si v duchu. Viem ako to spravím.
,,Poďte sem prosím."

Kleris
,,Ano zlatko. Pôjdeme už?"

Fany
,,Áno ale na začiatku lesa vám zaviažem oči šatkou."

Tom
,,To musí byť?"

Fany
,,Áno."

Kleris
,,No dobre. Ideme?"

Fany
,,Áno."

Nasadli sme do auta a išli k lesu. Celú cestu sme mlčali. Blížili sme sa k lesu , keď som to videla. Boli tam tatry so zrúbanými stromami. Otec ešte ani nezastavil a ja som vyskočila z auta.

Bola som rozzúrená a rozbehla sa do lesa. Akurát jeden išiel rúbať strom ale ja som na neho zaútočila svojou mocou a začal ten strom bozkávať.

Bežala som čo najrýchlejšie ako som mohla. Aurora chránila strom a bojovala s piatimi chlapmi bola obkľúčená a bolo na nej vidieť, že už nevládze. A rozmýšľa či to vzdať.

Použila som svoju moc. Uklonili sa a odišli. Podišla som k zničenej a vyčerpanej Aurore.

,,Aurora nie! Prosím, nenechávaj ma tu." Bola celá krvavá a slzy jej išli s očí. Začala som plakať.

Moju moc som vypustila a pomocou nej som Auroru začala uzdravovať.

Keď už nemala ani škrabanec tak som spadla.

Tak ako sa vám páči dnešná časť? Ako dopadne Fany a Aurora bude v poriadku?  Čo myslíte?
Ospravedlňujem sa za to, že je taká krátka.