Life in the sky ( j.jk. )

Bitka

Ráno som sa zobudila na otravný zvuk budíka. Spravila som si hygienu, obliekla sa a zišla som dole na raňajky. Dole ma už čakal vysmiaty otec.

„Dobre ráno Aliee."

„Dobré," Povedala som otrávene.

„ Alia chcem sa s tebou o niečom dôležitom porozprávať a chcem aby si brala na vedomie, že ...."

Rýchlo som ho prerušila nemám chuť sa hneď z rána začať s ním hádať. „Fú, to je už toľko hodín musím už ísť aby som stihla autobus, tak ahoj."Nečakala som ani na otcovu reakciu a hneď utekala preč.

Otec so smútkom povedal: „Nevadí, keď prídeš domov sa o tom porozprávame."

Potom ma už len čakala cesta na zastávku. Keď som nastúpila do autobusu bol celý preplnený jediné voľné miesto bolo vedľa JUNGKOOKA !!!! Nie je dosť, že s ním sedím v lavici ,budem musieť sedieť s ním aj v autobuse a ešte k tomu cesta autobusom trvá skoro pol hodinu. No nič. Pomalým krokom som sa vybrala k voľnému miestu a spýtala sa: „Môžem si prisadnúť?"

„Zapamätaj si ,ja sa s nulami ako ty nebavím , lebo ak ma raz naserieš, tak ti zo života spravím peklo ty špina!"

Au tak toto zabolelo. Už som sa ani nepozrela naňho a vystúpila som hneď na ďalšej zastávke. S takým idiotom chodiť autobusom nebudem. Keď som prišla do triedy akurát začalo zvoniť na hodinu. Yuna mi zamávala a pozrela sa na mňa pohľadom či som v pohode, na to som len pokývala hlavou a išla si sadnúť na svoje miesto. Jungkook sa na mňa pozrel s úškľabkom ,no na to som viac nereagovala a len som si sadla do našej lavice.

„Dobre sa ti išlo pešo do školy?" spýtal sa povýšenecky.

Len som sa na neho pozrela a zároveň odvrátila zrak. Nemám chuť sa s ním baviť a nie to ho ešte pozdraviť.

„Ale čo, ty sa ma snáď bojíš?"

„S ľuďmi ako ty je zbytočné sa rozprávať!" povedala som so zvýšeným tónom, hneď na to vošla do triedy učiteľka a začala vysvetľovať novú látku. Jungkook mi dal už našťastie pokoj.

Po hodine som hneď odišla na chodbu, nemám za potrebné sedieť v lavici s ním. Ako som sa prechádzala po chodbách započula som krik. Išla som za tým zvukom a uvidela som ako Jungkook a Jimin bijú chalana. Potom , čo už odchádzali od toho chlapca s pohľadom urobili sme si svoju robotu som rýchlo pribehla k chalanovi a snažila sa mu pomôcť.

„Prosím neubližuj mi," povedal chlapec s jemným tónom v hlase.

„Neboj sa chcem ti len pomôcť," a pomaly som ho začala zdvíhať.

Zrazu do mňa niekto sotil a ja som skoro neudržala rovnováhu.

„ Čo si myslíš ,že robíš, zachraňuješ svet?" povedal Jungkook drzo. Nereagovala som na jeho otázku len som ho chcela obísť a znovu pomôcť tomu chlapcovi, no Jungkook ma silno zdrapil a odviedol niekam preč. Boli sme pri skrinkách, kde nikto nebol. Hneď na to ma hodil o skrinku a ja som tak spadla na zem a začala mi tiecť krv z nosa. Jungkook sa ku mne skrčil a povedal: „Ako môže taká špina ako si ty pomáhať druhej. Aby ste sa nám tu neusadili."

Zrazu mi prišlo zle až teraz som si uvedomila, že pri tom páde som si tresla hlavu . Začalo sa mi stmievať pred očami.

„Noták nemohlo to tak bolieť!" povedal Jungkook s miernym strachom v hlase.

„ALIA!"

No vtedy som už nevnímala.............

Ahojte! ❤️️Verím, že sa vám dnešná časť páčila a zároveň sa ospravedlňujem za chyby. ❤️️