Life in the sky ( j.jk. )

Zabudla som sa ťa spýtať jednu vec.

Zobudila som sa až na strašné teplo, ktoré som cítila okolo seba. Zdrojom tohto tepla bol kto iný ako Jungkook (nečakane 😉).

Lenivo som zo seba strhla periu a otočila sa na Jungkooka. Asi päť minút vkuse som pozorovala jeho tvár s úmyslom si všimnúť každý jeden detail. Zrazu som pocítila ako sa Jungkookove ruky obmotali okolo môjho pása. Nemotorne som sa chcela otočiť a pozrieť sa na hodiny, no keď som zistila koľko je hodín skoro ma porazilo. Rýchlo som vstala z postele, no pri mojom nemotornom vstávaní som zhodila Jungkooka z postele, ktorý následne spadol a zem.

Jeho výraz bol na nezaplatenie. Len som nad tým zakrútila hlavou a išla som pripraviť niečo pod zub. Nechcelo sa mi nič ťažké robiť a keďže som mala chuť na niečo sladké, voľba bola istá. Keď som mala palacinky hotové vybrala som sa aj s nimi do izby, kde mal byť ešte stále Jungkook.

Po príchode do izby som skoro dostala záchvat smiechu. Odvtedy čo som Jungkooka zhodila z postele na zem, tam ešte stále spal. S úsmevom na tvári som pokrútila nad tým hlavou a sadla si za svoj pracovný stôl a začal som jesť svoje palacinky zatiaľ čo Jungkookove chladli.

Po piatich minútach čo som dojedla svoju porciu sa začal Jungkook mrviť na podlahe. Zrazu sa moje oči stretli s tými Jungkookovými .

„Odkedy si už hore?" povedal s rozospatým hlasom.

„Zhruba pol hodinu." Medzi nami nastalo chvíľkové ticho, ktoré som hneď prerušila.

„Ináč zabudla som sa ťa jednu vec spýtať." Jungkook čakal s nedočkavým výrazom čo poviem.

„Ako sa ti spalo tú pol hodinu na podlahe." Vtedy som to už nevydržala a prepukla som do veľkého záchvatu smiechu.

Bohužiaľ môj smiech bol zničený vankúšom, ktorý mi bol hodený do tváre.

„Hej." Povedala som na oko urazene.

Chvíľku potom Jungkook ku mne podišiel. Ja som si len prekrížila ruky na znak gesta, že sa hnevám.

„Ale jaj čo boľkalo?"

Hneď na to som Jungkooka buchla do hrudi.

„Poď sa radšej najesť."

„O koľkej máme tú večeru?"

„ O siedmej." Ja som len nad tým pokývala hlavou, skočila na posteľ a čo najviac sa zachumlala pod perinu.

„Čo robíš prosím ťa." Povedal so smiechom.

„Veď vidíš vynahradzujem si tú pol hodinu zatiaľ čo si ty ležal."

Jungkook mal za pár minút svoje jedlo zjedené. Hneď na to si sadol ku mne na posteľ. Ja som sa k nemu pritúlila a v takomto objatí sme zostali hojnú chvíľu.

„Alie budem musieť ísť domov o pol siedmej po teba prídem. Dobre?"Ja som len letmo pokývala hlavou a išla som rozlúčiť s Jungkookom.

Vtedy som už zostala sama a začala som sa pripravovať na večer s Jungkookom a pani Jeon.................................................................................................

Ahojte!!!!!!!!!!

Verím, že sa vám kapitola páčila. Užívajte prázdniny a vidíme sa pri ďalšej kapitole. ☀️🌺