Life in the sky ( j.jk. )

Bola som znásilnená

Zobudila som sa v bielej miestnosti. Hneď na to začali pípať všetky možné prístroje a do miestnosti vošiel doktor.

„Alia, priviezli vás tu včera večer . Dozvedeli sme sa z výsledkov, že ste boli znásilnená a zbitá."

„Našiel vás mladý chlapec, ktorý potom kontaktoval záchranku a políciu. Musíte teraz veľa oddychovať, no zároveň zajtra príde polícia a bude sa vás pýtať rôzne otázky. Ak sa vám nebude dať odpovedať kľudne povedzte."

„Smiem sa spýtať koľko je hodín?"

„Tri hodiny ráno. V bezvedomí ste boli možno dve hodiny. Tak ja už pôjdem ,pred dverami vás čaká chlapec, ktorým vám zachránil život. Môžem ho pustiť k vám?" povedal milo.

„Môžete ."

Doktor odišiel z miestnosti a po pár minútach niekto zaklopal na dvere a ja som tak videla, kto bol mojím záchrancom.

„Prepáč za to, ako som sa k tebe správal v škole." Povedal potichu Jungkook.

„Zabudnime na to a ďakujem ,že si zavolal záchranku a políciu."

„ Alia ja viem, že to bude ťažké ale čo sa ti stalo, nikto mi nechcel povedať čo s tebou je? Kde bývajú tvoji rodičia musím im zavolať čo sa stalo ,budú sa o teba určite báť."

„Nebudú teda nebude." Vtedy som sa rozplakala. Určite teraz otec musí byť so svojou novou rodinou.

„Akože nebude?" povedal Jungkook trochu jemnejšie , no bolo vidno strach v jeho očiach.
„Minulý rok mi zomrela mama s bratom pri autonehode, ktorú spôsobil môj otec. Teraz si našiel lásku svojho života a na mňa sa vykašľal. Ani neviem prečo ti to hovorím."

Jungkook ku mne podišiel zotrel mi všetky slzy a jemne sa na mňa usmial.

„To mi je ľúto, ja tiež žijem iba s mamou ale určite sa o teba bude tvoj otec báť."

„Ale ja ho tu nechcem. Už ho nikdy nechcem vidieť. Takže sa volať nebude ,je to JASNÉ." zvýšila som hlas , no hneď som to oľutovala.

„Prepáč Jungkook, je to pre mňa ťažké." Vtedy som prepukla v ešte väčší plač.

„Neboj sa bude to dobré."  Vtedy si sadol ku mne na posteľ a čo najjemnejšie ma objal. Objatie som mu hneď opätovala.

„Jungkook, prečo si sa zo začiatku správal ku mne tak hnusne."

„Ja sám neviem. Mrzí ma to až teraz som si uvedomil ako som ubližoval iným a aj tebe. Ja sa správam tak asi ku každému. Chcem dať tak ľuďom najavo, že ich nepotrebujem. Nechcem aby ľudia riešili moje problémy. Som samotársky typ človeka aj keď mám niakych priateľov. Beriem ich nie ako kamarátov ale ako rodinu."

„Teraz mi už povieš ,čo sa stalo?" povedal opatrne s nádejov, že už konečne zistí čo sa mi stalo.

„ Bola som znásilnená.............................................."

Ahojte, verím, že sa vám nová kapitola páčila a zároveň sa ospravedlňujem za chyby.💜💜💜