Do what U want (JBFF) ✔

8. časť

Jessicin pohľad:

Justina som nevidela od toho incidentu so Zaynom. Čo znamená, že už je to týždeň. Veď mal len 2 dni vylúčenia, tak kde je?

Teraz sedím doma na posteli a čučím von z okna namiesto toho, aby som sa učila na písomky. Naozaj ma to nebaví, ale povedzme si, že koho hej. A tak radšej sedím a čumím doblba a premýšľam nad kravinami. Teda vlastne len nad jednou, aj keď neviem, či to vôbec kravina je...  Stále rozmýšľam nad tým kde je..

Z môjho veľmi užitočného rozmýšľania ma vytrhol môj zvoniaci mobil. Neochotne som sa postavila z postele a prešla k stolíku, na ktorom bol položený. Pri mene volajúceho som sa musela pousmiať.

"Justin?"

"Ahoj.. Prepáč, že som sa neozval.. Mohol by som ti to vynahradiť tým, že ťa niekam pozvem?"

"A do toho započítame to, že mi vysvetlíš kde si bol, tak fajn"

"Tak sa nachystaj, čakám ťa pred domom"

"T-ty už si tu?"

"Hej.. Vedel som, že neodmietneš ísť so mnou von, tak som rovno prišiel"

"Bieber, nefandi si" musela som sa zasmiať.

"Zrazila si moje ego k zemi"

"Prepáááááč"

"A vieš, ako to odčiníš?"

"Hmm?"

"Tak, že teraz vypneš hovor a pôjdeš sa nachystať, lebo ti odídem"

"Fajn fajn už idem" rýchlo som vypla hovor a mobil hodila na posteľ. Podišla som ku skrini a vytiahla odtiaľ obyčajné riflové kraťase a biele tielko. Rýchlo som si to na seba obliekla a keďže doma chodím bez make-upu, tak som ešte veeeeľmi rýchlo vbehla do kúpelne a aspoň jemne sa nalíčila. Ešte som sa pozrela do zrkadla na celkový výsledok a opustila som svoju izbu. Dole v chodbe som si obula biele Supry a vyšla som von. Hneď som videla Justinovo auto pred našim domom. Sedel na mieste vodiča a moc nevnímal okolie, lebo si spieval a bubnoval po volante do rytmu nejakej pesničky, ktorú bolo dosť zreteľne počuť snáď na celú ulicu.

Otvorila som dvere spolujazdca a musela som sa zasmiať nad jeho reakciou. Myslím, že keby mal 70, tak mu spôsobím infarkt. Držal si miesto kde má srdce a s vypulenými očami na mňa kukal.

"Toto.. mi už prosím nerob.. Vieš ako som sa zľakol?"

"Tak, ale nie je moja chyba, že si tu urobíš súkromné disko a nevnímaš okolie"

Obaja sme sa zasmiali. Zavrela som dvere a vyrazili sme.

"Kam vlastne ideme?"

"Neviem.. Niekde som čítal, že tu otvorili nejakú kaviareň alebo čo.. Mohli by sme ísť tam, či?"

"V pohode" usmiala som sa.

-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-

Justin zastavil pred malou, ale útulnou kaviarničkou. Vošli sme dnu a našli si nejaké miesto. Nebolo tu veľa ľudí, a tak sme mohli mať aspoň trochu súkromia. Prišla k nám servírka a objednali sme si.

"Justin?"

"Hm?" pozrel na mňa s tými jeho krásnymi očami.

"Ja len.. Kde si bol celý týždeň?"povzdychol.

"U otca"

Nechápala som, ako to myslí.

"Vieš.. moji rodičia sú rozvedení a otec býva v Toronte. Bol som za ním a za krpcami. Tých som ti už spomínal" pousmial sa.