Bolo neskoro večer a ja som ako obvikle nevedela zaspať. Ležanie na starom nepohodlnom gauči ma nudilo a spôsobovalo mi bolesť v zadnej časti chrbta.
Pomali som sa posadila na gauč a pretrela si oči. Tma v miestnosti mi vyvolávala husiu kožu ale predsa som sa postavila do tmy. Urobila som zopár krokov a ocitla sa pri skrini. Sadla som si tak, aby som sa chrbtom opierala o dvierka skrini, pričom skriňa zaškrípala.
Zachvela som sa a pozrela na hodiny na ktorých kôli tme, sa nedal rozoznať čas. Vždy kedˇ som kôli tme nevedela rozoznať čas bolo 0:15 čo znamenalo.... rýchlo som zrakom prešla na okenný rám a neskôr na oblok na ktorom bol znova napísaný ten istý text.
TU SME
Po obloku začali stekať malé kvapky dažďa ktoré pomaly zmyli nápis. Až na obloku nezostalo nič. Takto sa to dialo noc čo noc. Ten istý nápis, v ten istý čas, zmytí vždy dažďom.
Vzlikla som. Po líci mi stiekla malá chladná slza pričom som započula hlas. "Ukáž sa NÁM" chrapľavý hlas ktorý dal až veľmi veľký dôraz na NÁM ma veľmi rozrušil. "Ukáž!" znova som vzlikla. "Nechajte ma na pokoji" šepla som. Teraz som už roj sĺz nevedela zastaviť a moje vzliky sa ozívali v tme izby.
YOU ARE READING
Dá sa žiť s démonmi ?
Mystery / Thrillerčo robiť keď už predstavi niesú podriadené majitelovi? čo robiť keď si začnú robiť čo chcú a začnú mať svoju hlavu? čo robiť keď sa už nedajú ovládať? -- -- -- príbeh o porušenom dievčati ktoré prešlo hranicami medzi halucináciami a realitou - lebo...
