House Of Cards [VMinKook; TR]

2. Damn Good Bluffer (2)

Taehyung vedel, že Namjoon si je vedomý toho, že on to vie tiež. Bolo celkom očividné, prečo bol naraz všade vidieť. Blížil sa jeho čas vstúpiť na šachovnicu; bol v tej hre nový hráč. Nič z toho, samozrejme, nepovedal, pretože nemusel. Jeho mlčanie bolo všetko, čo Namjoon potreboval počuť. Po pár sekundách k nemu Namjoon vzhliadol a zdvihol obočie. Ten pohyb bol pomalý a napriek tomu autoritatívny, a tak Taehyung zdvihol ruku a natiahol ju k nemu. Žiadal o tú zložku. Druhý muž mu ju podal, tak sa otočil a skontroloval fotografie.

Ako sa dalo očakávať, Hoseok opäť preukázal svoju schopnosť byť na správnom mieste v správny čas. Netýkalo sa to len odovzdania zatykačov alebo jeho dokonalých načasovaných útokov, ktorými vždy chytil niekoľko kriminálnikov. Hoseok mal tiež to najväčšie šťastie, aké kedy Taehyung videl. Vedel, že jeho spolupracovník sa hneď po strednej škole zaplietol do vojenských funkcií a využil skúseností odtiaľ, aby bol predelený do oddelenia. Ak bol Taehyung osoba s vynikajúcim intelektom za obrazovkou počítača, potom Hoseok bol majstrov prác na uliciach. A to bolo šťastie, ktoré ma za dôsledok tie zábery.

Fotografia pred ním bola urobená buď z chodníka alebo z budovy, možno z kaviarne. Hoci tam bolo viac ľudí, bolo jasné, na čo sa má zamerať. Predpokladalo sa, že na mladom mužovi, ktorý vystupoval priamo z obchodu s oblečením, prechádzajúc cez chodník a nastúpiac do limuzíny Mercedes-Benz S-Class. Čierny oblek, perfektný a značkový. Nemusel byť odborníkom, aby to videl. Taehyung nepochyboval o tom, že tá samotná elegantná vesta pravdepodobne stála celú jeho mesačnú mzdu a tie neboli úplne nízke. Na zábere sa The Boy načahoval, aby si zapol na veste gombík. Svoju pozornosť venoval niekde inde, pozorujúc muža na ľavej strane, než smeroval k autu.

Taehyung zobral druhú a bol si istý, že to bol záber z blízka. Bolo tam viac ako len jeho profil, tentoraz jeho tvár. Čierne vlasy mal úhľadne upravené dozadu a s jeho obočím vytvárali dosť protikladný dojem. Keď sa Taehyung pozrel na jeho tvár, nevidel ani chlapca, ani muža, ale niečo, medzi tým. Mohol mať osemnásť rokov, no ešte neprišiel o zvyšky svojho vzhľadu zo svojich dospievajúcich rokov. Jeho rysy vyzerali byť príliš výrazné na to, aby bol so svojimi prenikavými očami a vyčnievajúcim nosom nazvaný dospelým. Napriek tomu, že rysy jeho tváre boli mužské, obočie a nos výrazné, Taehyung sa nemohol zbaviť počiatočného pocitu chvenia, zatiaľ čo ho sledoval.

Bol dospievajúcim dieťaťom. Bol uväznený medzi dvoma svetmi. Mladý muž na fotografii mal v tvári skazený pohľad. Spôsob, akým držal ramená však ukázal, že je tiež autoritatívny.

Tretí a posledný záber bol veľmi ostrý a jasný, že videl na jeho tvári tie najmenšie detaily. Pomerne hlbokú jazvu na ľavom líci, ktorá nebola na ostatných záberoch vidieť, bola teraz nepovšimnuteľná. Taehyung mohol prakticky spočítať jeho mihalnice, čierne a zľahka stočené. Pozeral sa do ulice, obočie mal zľahka zvraštené od toho, ako sa pozeral na silné slnečné svetlo.

„Sungah bude naštvaná, že ju v tomto Hoseok porazil," zažartoval Taehyung, keď sa pozrel na Namjoona. „Sú to fantastické zábery. Pravdepodobne je tento najlepší zo všetkých, ktorého sme mali."

„Bol najlepší z oddelenia, odkedy mal... jedenásť," s kývnutím súhlasil Namjoon, zatiaľ čo si Taehyung znovu prezeral fotografiu.

Áno, mladý muž na fotografií bol rovnaký, aj keď vyzeral odlišne. Bola preč jeho malá výška, malé sklonené ramená a mladá nevinnosť. Už žiadne dlhé vlasy a zuby, čo potrebujú rovnátka. Vyrastal na fotkách, ktoré dostávali. Taehyung vedel, že bude vyzerať veľmi odlišne od jeho fotografií zo strednej školy. Určite vyrastal dobre.

„Vyzerá ako ten skurvysyn," poznamenal Taehyung, keď sa pozrel na záber, „ale pani Jeon musela vyzerať spolovice tak dobre."

„Nepredpokladaj, nikdy som ju nevidel. Jeon si ich udržiava v pamäti." Namjoon sa načiahol a zobral do rúk zložku. Taehyung ušetril fotografií konečný rýchly pohľad, než sa ocitla mimo jeho pohľadu. „Ale už viac nie. Nie, Jeon Jungkook konečne dorazil do ulíc ako dedič, ktorým aj je."