House Of Cards [VMinKook; TR]

18. Wet Work (3)

„Namjoon, musíš vidieť tohto muža."

Namjoon v skutočnosti nevenoval veľkú pozornosť tomu, čo bolo pred ním. Súbor, ktorý videl už veľakrát, no stále nepoznal jeho podrobnosti. Mohol byť o niekom, o čomkoľvek, pretože pohľadom stále civel na papier. V dnešných dňoch bola kancelária veľmi zaťažená povinnosťami. Ako tam mohol len tak sedieť a nechať sa rozptyľovať, keď mal po ruke veľmi dôležitú záležitosť.

Taehyunga.

Bolo to už vyše dvadsaťštyri hodín, odkedy sa mu Taehyung ozval. Ak by mal poskytnúť presný odhad, tak by sa to pohybovalo okolo štyridsaťdeväť hodín, sedemnásť minút a päť sekúnd. Šesť... sedem... osem. Tento fakt sa mu nepáčil, no vedel, že to môže znamenať veľa vecí. Nemuselo ho hneď znamenať, že sa stalo niečo zlé, vôbec nie. Taehyung mohol byť práve len rozptyľovaný sledovaním svojich nadriadených a nemohol sa tajne dostať k telefónu, aby mu odovzdal nejakú správu. Odkedy bol tajne odstrihnutý od kontaktu s vonkajším svetom, prešlo niekoľko dní, no to neznamenalo, že sa nebál. Bol to Taehyung, nie on a nevedel, čo by sa mohlo v tých dlhých hodinách stať.

Možno nič a možno všetko.

Taehyung mohol byť na polceste do hlavného mesta do drogového dúpä, mohol byť na stretnutí, mohol byť mŕtvy, mohol byť v bezvedomý niekde v striptíz klube, mohol byť kdekoľvek. Bolo toľko možných výsledkov a žiadny spôsob, ako povedať, čo z toho je pravda. Namjoon sa postaral o to, aby mal po ruke telefón za každú cenu, či už to bolo počas pracovných hodín alebo večer. Taehyung si mohol nájsť čas na to, aby mu zavolal aj uprostred noci, čo znamenalo, že musel byť pripravený. Taehyung by mu mohol zavolať, keď bude v kúpeľni a nemohol riskovať, že zmešká čo i len minútu času len kvôli tomu, že by bol príliš zaneprázdnený vykonávaním potreby po štyroch šálkach kávy.

Taehyung mohol byť teraz nažive alebo mohol byť mŕtvy. Práve bol ako Schrödingerova mačka (Schrödingerova mačka je experiment, ktorý vyzerá nejako takto: máme v krabici mačku, ktorá má nejakú šancu sa do hodiny otráviť. My ju však v krabici nevidíme, takže po hodine je pre nás mačka mŕtva a živá zároveň. Ide o paradox, ktorý je ťažké vysvetliť, takže odporúčam prečítať si viac na internete.) Namjoon sa nezaoberal s možnosťami so slovom možno, zaoberal sa solídnymi faktami. Potreboval len telefón, ktorý by začal vibrovať vedľa jeho šálky s kávou, aby dostal vedieť, že Taehyung stále dýcha. Potom by mohol znovu dýchať aj on a sústrediť sa na prácu. Potom sa však ozval hlas člena jeho tímu a znovu ho vtiahol do reality.

Hoseokova pleť bola omnoho bledšia ako obvykle. Na lícach mal rumenec, ktorý mu dodával začervenaný vzhľad, ktorý Namjoon pripisoval veľkému množstvu kávy, dôležitým správam a šokujúcim odhaleniam rôzneho druhu. Naučil sa čítať ľudí a niekedy nedokázal túto schopnosť vypnúť. Aj keď to znamenalo učenie sa charakterov členov tímu a náhodnej dámy, ktorá by mu podávala kávu v pouličnom obchode. A to, čo mu jeho inštinkt ho Hoseokovi hovoril, bolo to, že mladík je teraz ako bomba.

„Hovor so mnou, Hoseok."

„Bolo nájdené v Gangdong-gu mŕtve telo. O 5:31 dnes ráno. Telo bolo odnesené a identifikované. Haedogje Pa. Zdvihni zadok z tej stoličky a poď za mnou."

Vo väčšine prípadov by sa odmietal postaviť už len z priameho princípu, no rozumel Hoseokovmu ostrému jazyku a správaniu. Bolo to niečo vážne a on to potreboval vidieť. Postavil sa zo stoličky, popadol jednorázový telefón a nasledoval ho.

„Fotografi sa pohybovali okolo miesta činu, snažili sa nájsť preukaz a Sungah to spravila za nás. Ujasnila nám prípad, za čo by sme jej mali byť vďační, kurva," vysvetlil Hoseok, zatiaľ čo ho viedol cez celé oddelenie po schodoch až na prvé poschodie. Namjoon držal jazyk za zubami, keď ho nasledoval do veľkej miestnosti plnej stánkov s ľuďmi. Sungah stála pri jednom, ruky mala na bokoch a hlavu naklonenú spôsob, ktorý značil netrpezlivosť.