House Of Cards [VMinKook; TR]

10. Think of it like an army (3)

V tejto časti sa nachádzajú podrobné opisy prvkov znásilnenia! Nejde o priame znásilnenie!

Keď sa na dverách ozvalo niekoľko sérií zaklopaní, Taehyung sa posadil a pozrel sa na dvere. Posledných niekoľko hodín nerobil nič iné, len hľadel na strop, po celej plachte mal zvyšky cigaretových ohorkov a v určitom okamihu sa opúšťal. Keď zaznelo zaklopanie, bol prudko vtiahnutý späť do reality. Na pár sekúnd ho zavalil ochromujúci pocit dezorientácie, zatiaľ čo si prezeral neznáme okolie. Chvíľku mu trvalo, kým zistil, že nebol vo svojom byte, ale že bol skôr v hlavnom meste v malej izbe, ktorá patrila Haedogje Pa. Celé dni a aj zajtra bude tráviť ako tajný agent, pretože to bol teraz jeho život. Taehyung si zvesil nohy cez kraj postele a ticho zastonal. Zabudol si vyzuť topánky a preto sa dotýkal drevenej podlahy podrážkami topánok a nie holými chodidlami. Nechtiac na podlahu zhodil krabičku cigariet a zohol sa, aby ju mohol zdvihnúť a znovu položiť. Otvoril ju, pozrúc sa na tri cigarety a potom ju hodil na posteľ hneď vedľa ohorkov.

„Hej, otvor!" ozval sa cez tenké dvere hlas, o ktorom si Taehyung myslel, že ho pozná. Jednou rukou si pretrel ťažké viečka a zažmúril cez zadymenú miestnosť na dvere.

Kto presne bol na druhej strane a prečo klopali? Spomenul si, že zamkol dvere a možno to bol koniec koncov dobrý nápad. Mal by otvoriť? Mal by predstierať, že tu nie je? Bolo neskoro a nemal zasvietené, takže spoza rámu dverí neunikalo žiadne svetlo. Ak zostane potichu a nebude reagovať, mohli by si myslieť, že nie je v izbe. Ale čo ak by to bola núdzová situácia? Čo ak by to malo niečo spoločné s Jungkookom? Na dverách sa ozvala ďalšia séria hlasných zvukov, na dvere určite niekto búchal päsťou. Taehyung nadskočil prekvapením pri pohľade na kus dreva, ktorý takmer vytŕčal spoza dverí. Vstal a išiel na druhú stranu miestnosti, dostanúc sa k dverám. Otočil zámkou, otvoril dvere a nahliadol do chodby.

„Kim, mám pre teba ponuku," povedal Nam, keď sa naňho z medzere v dverách usmial. Taehyung priznal, že sa mu jeho slniečkársky úsmev nepáči. Vyzeral ako od nejakého dravca. „Veľmi dobrú ponuku, tak prečo ma nepustíš, aby sme sa o tom mohli porozprávať, huh?"

„Aký druh ponuky?" spýtal sa, vyrovnajúc sa, pretože ho nechcel pustiť do izby. Nevedel prečo, ale v žalúdku mal nepríjemný pocit. S touto situáciou nebolo niečo v poriadku, ale nedokázal prísť na to, čo. Vedel len to, že nechcel pustiť toho muža do svojej izby, pretože sa necítil bezpečne.

„Pusti ma dnu a môžeme sa o obchodných záležitostiach porozprávať vo vnútri," povedal Nam, stále sa naňho široko usmievajúc.

„Pán Jeon mi povedal, že nemôžem prijímať ponuky," zaklamal. Tak celkom to nebolo klamstvo. Jungkook mu povedal, že naňho Nam nemá povolené siahnuť a že sa to pokúsi zastaviť. Nevedel, prečo Jungkook chcel, aby sa od neho Nam držal ďalej, ale ani to nechcel zistiť. „Takže si nemyslím, že môže-"

„Nie je nič zlé na tom rozprávať sa o obchodných záležitostiach, nie?" Muž naklonil hlavu smerom k nemu a cítil, ako mu po chrbte prešla triaška, aj keď nevedel prečo. „Otvor."

Taehyung ho chvíľu skúmal pohľadom, než zatvoril dvere. Než to stihol urobiť, Nam vystrelil ruku smerom k dverám a zachytil ich, aby sa nezavreli. Nestal chvíľkový boj, tlačil z jednej strany a muž z druhej, až kým si Taehyung rýchlo niečo neuvedomil. Ak by sa ho neprestal pokúšať zastaviť, muž by znovu báchal na dvere a prinútil by ho tak pustiť ho do miestnosti a potom by mal problémy. To znamenalo, že skôr sa musí dostať na chodbu než do izby.