Todoroki x Deku

Ráno/Deku

Ráno som sa zobudil a s laknutím som zbadal Todorokiho. Myslel som si že to čo bolo medzi mnou a ním bol sen. Začal som ho hladkať. Bolo to príjemné. Po nejakom čase sa začal usmievať. Potom otvoril pomaly oči a pozrel sa na mna. "A a ahoj" to jediné som vedel povedať. "Ahoj" povedal a rukou si zobral moju tvár. Zavrel oči a pobozkal ma. Bolo to ako zo splneného sna. Keď som aj ja zavrel oči začali sme sa horlivo bozkávať. Zašiel som mu rukou pod tričko. A ako som mu pomaly prechádzal k bokom tak som niečo zacítil. Bol to ako nejaký vyritý ornament. Prestal som ho bozkavat a nadvihol som mu tričko aby som sa na to pozrel. Todoroki prekvapene pozrel na mna. Bol tam krvavý ornament. Bola to taká špirála a v ňom nejaké divné znaky. Ako keby to bolo inou rečou. Todoroki sa na to pozrel a videl som mu v očiach že panikári. Prvý krat som ho takto videl vystrašeného. Bol to strašne zlý pohľad. "Čo to je?" spýtal som sa potichu aby to počul iba on aj keď sme boli v izbe len my dvaja. "Neviem" povedal a silno ma objal. Objatie som mu opätoval. Cítil som ako mu tečú slzy po tvári. "Pome za Aizawom on nám povie čo to je" keď som to dopovedal pobozkal som ho aby som ho utešil. Po chvíli som bozk musel prerušiť pretože on bol schopný sa bozkávať celý deň. Ako nebol to zlý nápad ale nebol na to čas. Keď sme sa obliekli šli sme hľadať Aizawu. Našli sme ho v jeho pracovni ako spí. "Pane" povedal som z vystrašeným hlasom. Bol naozaj creepy. "Čo sa deje?!" povedal nervózne. Todoroki mu ukázal tu špirálu a znaky. "Tohoto som sa obával" povedal a hneď začal hľadať dezinfekciu. "Čo to je pane?" "To neviem ale je to zanesené a môže to začať hniť" povedal z nervóznym pohľadom aizawa. Začal po mne tiecť studený pot. "Tu máš, pichni si to do ramena" povedal a podal mu injekciu. Bola v tom fialová tekutina. "Každý deň si prídi po novú, tu budú v bezpečí". Nechápal som prečo si ich nemôže zobrať zo sebou. Zobral si to a pichol do ramena. Zasičal. Chcel som mu dať pusu na upokojenie ale nemohol som. Chcel som ho objať ale nemohol som. Nechcel som mu robiť problémy. "Ďakujeme" povedal Todoroki a odišli sme. Pozrel som sa naňho a dúfal som že mu bude lepšie. "Ďakujem že si mi pomohol" povedal a usmial sa na mna. "Neni-" ani som nedopovedal a odpadol. Stále dýchal len tvrdo zaspal. Asi ho tá protilátka unavila. Za mnou sa objavil Aizawa. "Zabudol som povedať že protilátka unavuje jeho a aj quirk". "Koľko to bude musieť brať?" povedal som z ustarosteným hlasom a zodvihol som ho."Do vtedy pokial mu to nezmizne" Bol naozaj tažký. Ale aj tak zlatý keď spí. "Pomôžem ti ho odniesť do jeho izby?" spýtal sa Aizawa. Prvý krát bol takto milý. "Nie ďakujem pane" "Dobre, nezabudni že zajtra ráno o takomto čase príďte pre protilátku" dopovedal a odišiel. Chvíľu sme kráčali tichou chodbou až ku výťahu. "Milujem ťa" povedal som mu potichu do ucha. On sa len pousmial. Začervenal som sa a vošiel do otvoreného výťahu. Musím ho hneď odniesť do izby, ak by niekto zistil že má zranenie nebol by to dobrý nápad. Bola by panika a to som nechcel. Chvíľu mi trvalo kým som otvoril dvere. Na chodbe sa objavila Momo, v poslednej chvíli som vošiel do izby. Bolo to o chlp. Položil som ho na posteľ a naaranžoval že spí. Počul som ako niekto klope na dvere. "Ahoj Momo" povedal som z úsmevom. "Ahoj Deku tak ako?" spýtala sa a hľadala Todorokiho. "Musíme byť potichu, spí" "Oooo ahaaa, tak nebudem rušiť" povedala z úsmevom a odišla. Zavrel som dvere a utrel si pot zo svojho čela. Skočil som k Todorokimu do postele. Zavrel som oči a dal mu pusu na čelo. Bolo mi ľúto čo sa stalo a preto sa mi hrnuli slzy do očí. Začal som ho hladkať a po nejakej chvíli som zaspal.