Todoroki x Deku

Prechádzka/Todoroki

Čakali sme na Dekua. Ako vždy meškal. Celý on. Začal som sa nudiť. "Uraraka aký čas si mu povedala?" povedal som a ani som sa na nu nepozrel, pozeral som sa na zem a opieral o sedačku. Nerozmýšľal som nad ničím iným len nad Dekuom. Naposledy keď mi povedal že mám použiť svoju druhú polovicu aby som neumrzol na smrť, mám plnú hlavu len jeho. Predstava že ležím vedla neho je až moc nerealistická, ale nádherná. "18:30" povedala zahľadene Uraraka a mne prerušila myšlienky nad ním. V tom sa otvoril výťah a tam Deku. Pozrel som sa naňho a vyzeral ako vždy. Pozrel sa na mna najprv a potom na Uraraku. "Tak čo ideme?" spýtala sa ho Uraraka. On sa začal na nu pozerať a červenať. Začal sa na tvári potiť. Vedel som že sa mu napáčim a preto som sa zapozeral smutne na zem a vzdychol. Všetci si to všimli. Ale jediný Deku sa na mna pozrel. Naklonil hlavu a pousmial sa na mna. Ja som ho jedným okom sledoval. Trošku som sa začervenal. Ale mne to bolo jedno. Chcel som mu dať najavo že sa mi páči. Že chcem byť jeho jediný. Ale už bolo dosť. Postavil som sa a pozrel na každého jedného. "Už ideme?". "A a ano pome je veľa hodín" povedal nervózne Deku, chytil sa za hlavu a usmial sa. Vtedy je hrozne cute. Aj moje ľadové srdce sa vie roztopiť. Otočil som sa im chrbtom a šiel von. Všetci šli za mnou. Cítil som sa ako vodca. No v tom nás zbadal Minetu a zastál pred nami. "Kam idete?". "Ideme sa prejsť" povedala s nechutným pohľadom Uraraka na Minetu. "Aha...môžem sa pridať?" spýtal sa Minetu. Zazrel som po nom. "Nie" povedala znechutene Uraraka. "Aha..ok tak nebudem rušiť" a odišiel.  Vyšiel som von dverami a držal ich aby každý prešiel. Na konci bol Deku. Usmial som sa naňho. On sa usmial na mna a ja som sa trochu začervenal. Bolo to trochu trápne tak som si otočil hlavu a pozeral som niekam inam. Keď som zbadal že ma čakajú tak som zavrel dvere a pobehol za nimi. Momo a Uraraka boli v predu. Ja a Deku sme boli vzadu. Nahodil som svoj najlepší pohľad, taký vďaka nemu nikto nevie akú mam náladu, ako sa cítim, nad čím rozmýšľam. Šli sme hlbšie do lesa. Až sme boli tak že bola veľká tma. Dievčatá prišli dozadu a sme boli všetci vedľa seba. Deku sa pustil do debaty s  Urarakou a ja som sa na nich smutno pozeral. Bolo to pre mna utrpenie. Momo si to všimla. Ona bola na tom podobne. Kaminari bol jej crush. S Momo sme si rozumeli. Bola to moja dobrá kamarátka. Začal som sa pozerať na zem. Momo ma chytila za rameno a zastavila ma. Postavila sa predo mna a obiala ma. Nečakal som to. Poznám ju dobre ale od nej by som toto nečakal. Nahrnuli sa mi slzy do očí a silno som ju stiskol. Ona sa viac ku mne pritúlila. Uraraka sa otočila a ukázala Dekuovi ako sa obímam s Momo. Jedným okom som sa nenápadne naňho pozrel. A v tej tme som zbadal ako sa na mna pozerá smutne. Ako keby ho netrápilo nič iné len moje obiatie s Momo. Uraraka sa naňho pozrela. Nič nespravila. Len pozerala naňho. A on na mna. Momo ma pustila. Pozrel som sa na nu a ona na mna. "Neboj sa, raz mu to povieš" povedala s úsmevom Momo. Otočila sa na nich. Usmiala sa a šla za Urarakou. Za ten čas sa stihla zas otočiť na nás. Deku sa pozeral na zem. Nemal tri krát radosť. Momo bola už pri nich. Začala sa rozprávať s Urarakou o hrdinských činoch. Ja som bol pozadu. A Deku vedľa mna. Neriešil som ho. Mal som ruky vo vačkoch a pozeral som sa na zem aby som nezakopol. Bola dosť tma. Mne horelo rameno aby sme videli. Pozrel som sa na Dekua okom a on sa pozeral na zem a nenápadne kopal do kamienkov. "Čo sa deje?" spýtal som sa ho a ani som sa naňho nepozrel. "Čo by sa malo diať?" spytal sa Deku no jeho pohľad smeroval na mna. "Neviem ale kopeš do kamienkov a myslíš si že to nevidím?" povedal som s malým úsmevom. Pousmial sa. Pozrel sa späť na zem a z ničoho nič povedal to čo som naozaj nečakal.
"Todoroki?"
"Ano?"
"Myslíš že ma Uraraka miluje?". Keď to dopovedal mi prestalo biť srdce. Bol som sklamaný. Čakal som niečo iné. Čakal som že keď poviem Urarake aby zavolala Dekua že bude bozkávačka a možno niečo viac. Prestal som sa naňho pozerať. Vzdychol som a začal sa pozerať na oblohu ktorá bola zakrytá  korunami stromov. "Neviem...nepoznám ju tak dobre ako Momo". "Aha ďakujem aspoň za túto odpoveď". Povedal Deku a asi pochopil že mi to prišlo smutné že povedal Uraraku. Chcel som ho pobozkať. Ale nemohol som. Nemohol som pokaziť toto "kamarátstvo". Obehli sme si celý les a šli sme naspäť skratkou lebo dievčatá boli vyčerpané z chodenia. A to si hovoria hrdinky. Pche. Celý čas bolo nepríjemné ticho. Keď sme konečne prišli k našej "chate" tak dievčata unavene skočili na gauč. "Koľko je hodín?" spýtala sa Uraraka a Momo vytvorila hodinky. "20:30". "To už je toľko!?" povedala nervózne Uraraka a rýchlo sa postavila. Začala každého z nás obímať a rýchlo utekala do výťahu a na jej poschodie. Ostali sme tam ja Momo a Deku. "Idem" povedal som znudene a ľahko obial Momo. Bol som otočený Dekuovi chrbátom. Naklonil som hlavu tak aby som sa naňho nenápadne pozrel. Stál tam. Smutný. Asi čakal niečo viac. Vošiel som do výťahu a stlačil som číslo svojho poschodia. Vybral kľúče a odomkol svoju izbu. Mal som ju zariadenú ako doma. Japonský štýl. Zapol som svetlo zavrel a zamkol dvere a ľahol na posteľ. V hlave som si vyčítal že som to dokašľal. Postavil som sa a zhasol som. Tma mi spravila lepšie. No niekto z ničoho nič zaklopal na dvere. Od ľaku som podskočil. Rýchlo som si vymenil oblečenie aby som nevyzeral až tak strašne. Zasvietil. A otvoril dvere.