Todoroki x Deku

Prečo😓/Deku

Dnes bol zas divný deň...zas som sa červenal keď som videl ju...Uraraku...bola dnes prekrásna...a ja som jej zas nevedel povedať čo k nej cítim...som fakt kus debila čo nevie vyjadriť svoje pocity dievčaťu...a toto si vyčítam každý deň...ach jaj...dúfam že sa raz prekonám...je to dievča čo sa mi veľmi páči...ale nebudem na nu už dnes myslieť bude to tak lepšie...nebudem sa zas zbytočne trápiť...som predsa nositeľ toho najlepšieho Quirku... tak by som mal byť happy a nosiť stále na tvári úsmev...prídem do svojej izby plnej All Might plagátov, plyšákov atď...skočím na posteľ a cítim chrbátom každý jeden rošt...som zničený z dnešného dňa...postavím sa a zamknem si izbu...pustím si hudbu cez mobil a pozriem či nie sú nejaké nové správy z triednej skupiny...ale márne nič tam nebolo...sadol som si na posteľ a chytil som si hlavu, a pretrel tvár...zvalil som sa na chrbát a započúval do hudby...začal som si pospevovať text no zničoho nič mi zaklope niekto na dvere...od laku si sadnem a pozerám na dvere...možno mám hlasno hudbu...postavím sa a vypnem hudbu...nervózne prídem ku dverám a odomknem...za dverami bola Uraraka...moje srdce zastalo...nevedel som chvíľu dýchať..."Ahoj Deku" povedala Uraraka a hodila na mňa ten najkrajší úsmev čo som kedy videl...samozrejme som celý očervenel...jej úsmev zmizol a udivene sa na mna pozrela..."A ahoj Uraraka"...a opätoval som jej bojazlivý úsmev...bolo to trápne..."Chcela som či by si sa so mnou nešiel prejsť, ide aj Todoroki a Momo"..."A aha, tto je dobrý nápad...pridám sa" povedal som zakoktane a nervózne...neviem prekonať nervozitu..."Dobre teším sa, 18:30 dole v hale"...usmiala sa na mna a odišla...keď som videl že odišla tak sa moje srdce rozpumpovalo...začal som normálne dýchať ale stále som bol spotený...rýchlo som sa spamätal a šiel do vnútra sa prezliecť...rýchlo som na seba hodil nejakú zelenú mikinu a šedé tričko...tepláky z telocvikového úboru...pretože všetky pohodlné tepláky som mal v práčovni...zobral som si zo stola rýchlo kľúč a pozrel som sa na hodinky...bolo 18:25...rýchlo som zhasol a zamkol...utekal som k výťahu a klikol na tlačítko...bol som sám na chodbe...nikde nikoho..ako keby všetci odišli...keď konečne prišiel výťah tak som rýchlo klikol na tlačítko P (prízemie)...nervózne som sa pozeral na poschodia...prehupoval som z jednej nohy na druhú a nervózne som si chytal ruky...keď som prišiel na prízemie zbadám Uraraku, Momo a Todorokiho...Todoroki vyzeral dnes veľmi dobre...ako keby nevyzeral vždy úžasne... bol opretý o sedačku a jednu nohu mal na sedačke a pekným úsmevom sa na mna pozrel...pozrel som sa na Uraraku a ona tiež vyzerala úžasne...v čiernom tielku a šedých teplákoch..."Tak čo ideme?"...spýtala sa s úsmevom Uraraka a pozerala sa na mna...ja som nervózne prikývol a šlo sa von...