Stay creepy

Creepypasta - Blonde4.avi

https://www.reddit.com/r/nosleep/comments/8asfzh/blonde4avi/

Išiel som domov minulý týždeň od mojej priateľky Alexis a vzal som to skratkou cez les, namiesto toho, aby som išiel okolo. Robieval som to zakaždým, keďže cesta dookola mi trvala cez hodinu a pol, a cez les som to orezal na pätnásť minút, aj keď to pravdepodobne nebol najbezpečnejší spôsob, ako ísť. Prechádzal som okolo opotrebovanej stodoly s veľkými oceľovými, dvojitými dverami a oknami. Zakaždým, keď som prešiel okolo, chcel som vôjsť dovnútra viac a viac. Chcel som tam vziať aj Alexis.

S Alexis chodím skoro tri mesiace, tak som si myslel, že ak sa jej opýtam či nepôjde so mnou, nebude si myslieť že som zvláštny alebo niečo, pretože o mne vedela už naozaj veľa vecí. Dúfal som, že si bude myslieť, že je to zábavný nápad, a mal som pravdu. Súhlasila, že pôjde so mnou a dohodli sme sa, že sa stretneme v blízkosti jej domu a pôjdeme odtiaľ.

Stretli sme sa na druhý deň a vydali sa do stodoly. Zdalo sa, že sa skutočne bojí, čo nájdeme za týmito dverami. Modlil som sa, aby boli odomknuté, a predstavte si moju radosť, keď som zistil, že sú. Pomaly som otvoril dvere a rozhliadol sa, než som ukázal Alexis, aby ma nasledovala.

Keď som sa rozhliadol, bolo to prázdnejšie, ako som predpokladal. V prednej časti stodoly sotva niečo bolo, a keď sme pokračovali ďalej, našli sme malý kovový stôl s kolieskami, na ktorom boli nástroje ako skrutkovače, vŕtačky, klince a podobne. V rohu sa nachádzala vysoká skriňa. Alexis ma pevne chytila za ruku a ukázala na stoličku na ktorú ukazovala videokamera, a stôl s notebookom pripojeným k fotoaparátu.
Bolo to umiestnené, akoby nás niekto očakával.

Išli sme smerom ku notebook vedľa ktorej bola SD karta. Prečítal som štítok na nej, kde stálo Maniac.avi. Dal som kartu do notebooku a vyskočil súbor. Dokopy tam bolo osem video súborov, ktoré boli datované a pomenované Blonde.avi, Blonde - Final.avi, Blonde2 - Final.avi a podobne.

Posledný súbor bol datovaný na 3.12. a bol pomenovaný Blonde4.avi. Čakal som, kým sa načíta, a začali sme pozerať.

Dievča sedelo na stoličke, jej ruky boli zviazané vpredu a spočívali na jej lone. Mala špinavé blond vlasy, bola chudá a zdalo sa, že pod modrinami skrýva peknú tvár. Bola trochu ochabnutá a plakala. Náhla však získala silu a tvrdo bojovala, aby sa oslobodila, pričom sa dívala na druhú stranu miestnosti, akoby niekto prichádzal.

Na obrazovke sa objavil muž; jeho tvár bola zakrytá maskou, ale jeho dlhá brada vyčnievala a bol odetý celý v čiernom. Kamera na neho priblížila a v rukách držal ceduľu s nápisom: ,,Dobrý večer, diváci! VITAJTE! Ďakujem vám za to, že ste prišli. '' Odhodil ceduľu, za ktorou sa objavila ďalšia. ,,Som váš hostiteľ, pán Maniac.'' A ďalšia. ,,Veľká show sa práve začína. Sadnite si a užívajte si! Pošlite požiadavku!'' Odložil cedule ne zem a išiel sa postaviť za dievča, naklonil sa nad ňu, zdvihol spodnú časť masky a oblízol jej krk. Dievča sa prikrčilo a plakalo, krútilo sa, aby sa od neho odklonilo, ale on ju schmatol sa plecia a silou oprel o stoličku.Zdalo sa, že jej odpor ho hnevá, a bez váhania jej dal facku a ona spadla na zem. Jednou rukou ju zdvihol a hodil späť na stoličku. Chytil ju za vlasy a pozrel sa jej priamo do očí.

Odišiel ku kovovému stolu a vtiahol ho do záberu kamery. Zdvihol nôž, zarezal do jej paže a bez váhania si priložil nôž k ústam a olízal krv. Dívala sa, ako kĺže jazykom hore a dole po čepeli, krčila sa a odvracala pohľad. Položil nôž nabok, zavrel oči a vypustil zvuk, čo pripomínal stonanie rozkoše, olizoval si pery a občas do nich zahrýzol.

Dievča kričalo, žiadalo ho, aby ju pustil. Hystericky plakala a zdvíhala ku nemu trasúce sa ruky. Jeden prst jej priložil k ústam a tým ju umlčal, siahol do vrecka a vybral vreckovku. Zatlačili jej ju do úst, zdvihol lepiacu pásku, čo doniesol, zalepil jej ústa a hlavu jej popri tom silno tlačil dozadu.

Kamera zaostrila na dievčenskú tvár a potom na stôl plný nástrojov. Zostala tam chvíľu, kým pán Maniac nezdvihol svojou špinavou rukou vrták, kamera ho sledovala a znova zaostrila na dievčinu. Priložil špičku vŕtačky ku jej spánku, pozrel sa za kameru na kameramana a prikývol. Trochu zatlačil vrták a sledoval, ako sa dievča krúti a snaží sa odtiahnuť hlavu. Doširoka sa usmial a schmatol ju za vlasy držiac jej hlavu. Zapol vŕtačku a stodolu naplnil zvuk vŕtania v kombinácii s jej výkrikmi. Neustále tlačil vŕtačku hlbšie, až sa dievča začalo prudko triasť. Po chvíli sa prestalo hýbať.

Pán Maniac zdvihol jednu nohu, položil ju na stoličku na ktorej sedela dievčina a vytlačil ju z dohľadu kamery. Zdvihol ruku ku kamere, akoby chcel vzdať kameramanovi nejakú poctu a potom sa uklonil. Niekoľko krát pohyb zopakoval, než na sekundu odišiel z obrazovky a vrátil sa s ďalšou ceduľou.
,,Dovidenia nabudúce.''

Zbežne sme prešli ešte ďalšie tri alebo štyri súbory. Vo všetkých boli veľmi podobné dievčatá. Chudé blondínky. Pozrel som sa na Alexis ktorá sa na mňa dívala s hrôzou.

,,Čo... Čo budeme robiť?'' spýtala sa roztrasene. Blond vlasy jej padali do tváre a zakrývali slzy.

,,Nič,'' odpovedal som, ,,nie je to náš problém.''

,,Ale Mark, je to zlé. Nemôžeme len...''

,,Lex...!'' skočil som jej do reči. ,,Nie je tu nič, čo môžeme spraviť. A nemyslím si, že ty by si s tým mala mať niečo spoločné.''

,,Chcem... Chcem odtiaľto odísť.''

Pohla sa, začala krútiť rukoväťou a prudko tlačiť dvere. Obrátila sa ku mne v panike.

,,Dvere sa nedajú otvoriť! Sú zamknuté!''

Rýchlo som ku nej prišiel a zatlačil na dvere. Boli zamknuté, nebolo možné, aby sme sa cez ne dostali. Podišiel som dozadu a chcel som ich rozraziť ramenom, ale nič sa nestalo. Otočil som sa chrbtom ku dverám. Boli sme zamknutí.

Alexis začala ešte viac panikáriť, prechádzala po celej budove. Vyzerala, akoby strácala myseľ. Stál som a sledoval, ako bola čoraz viac zúfalá, jej kroky sa zrýchľovali a tvár zalievali slzy. Nedala sa vôbec ukľudniť, bola hysterická.

Moja priateľka bola vystrašená a ja som neurobil nič, aby som jej pomohol. Neurobil som nič, keď som videl, ako sa zo skrine v rohu miestnosti niekto vynoril a chytil ju. Chrbtom ruky jej pohladil tvár.
Bol som zmrazený. Bojovala, aby sa oslobodila, ale neúspešne. Pozeral som sa keď plakala, pokúsila sa kričať ale bola umlčaná ranou do hlavy. Bola jeho ďalšou obeťou.

Ja som jej ale nepomohol. To nie je moja práca.

Všetku špinavú robotu robí on.

Ja som iba kameraman.