Me & Roger [Slovensky]

Kapitola Druhá

Keď sa už aj Deaky a pudel objavia v obývačke, postavím sa a idem pre Rogerovu akustickú gitaru. Prišla som až s akustickou gitarou v ruke a podala som ju Brianovy. "In the year of '39" začala som spievať a potom sa aj Bri pridal s gitarou. Rog išiel pre tamburínu a Fred spieval so mnou. Roger si zaspieval fallsetá a ja som sa ZaMiLoVaLa.
Neviem ako, ale ZaMiLoVaLa. Deaky sa na nás len pozeral a len refrén s nami spieval. Cítila som sa ako v raji. Mala som možnosť byť s legendami.
"Musíme ísť už do štúdia, ideš Deacy s nami?" Opýtal sa Fred. "Jasné že ide s nami! Ja ju tu nenechám samú!" rozčúlene ale ajtak potichu povedal Deaky. "To je v pohode, aj keby ste nechceli tak idem s vami," povedala som a trochu som sa chychotala. Štúdio bolo len kúsok, čo sme mali výhodu. Bola to úžo cesta. Smiali sme sa, rozprávali sme sa. Len Rog sa mi zdal divný. Celý čas bol za namy a vždy keď som sa na neho otočila tak sa iba usmial. Vyzeral byť smutný. "Čo ťa dievča opustila že ti taký smutný?" Zasmial sa Bri. "To sa ani pýtať nemusíš, to je jasné," uťahovali si z neho aj Deaky. Ja som súcitne zastavila a počkala naňho. Chytila som ho za ruku. Rog ma chytil tiež. Keď ostatný boli vpredšie, ja a Roger sme začali velice zvláštnu konverzáciu. "Roger, povedz mi čo sa stalo..." začala som pomaly a jemne meniť tému. "Nerieš... Nepochopíš a ajtak si z toho budeš iba uťahovať..." Povedal dosť smutne. Nechcela som mu ublížiť a tak som zase zmenila tému. "A čo tá tvoja priateľka, Mary myslím, ste stále spolu" začala som novú tému. "Presne tá Rosemary mi vadí! Celý čas na podvádzala!" dokonca až skríkol na mňa a pustil moju ruku.
Nevedela som ako reagovať. Nikdy sa mi nestalo že by moje kamarátky niekto podvádzal. Cítila som sa blbo. Nakoniec zo mňa vyšlo iba "Je mi to ľúto, Rog. Ale určite nájdeš niekoho lepšieho, krajšieho, súcitnejšieho a možno aj romantickejšieho."

Koniec tejto nádhernej kapitoly 😂