Žiť budeme zajtra

Deň D

Harry:

Dnes bol ten deň, cítim som stres, napätie a zároveň nadšenie a šťastie. Otriasalo som mnou milión pocitov a ja som sa im bál poddať. Dnes totiž opäť uvidím Louisa, niekto kto zabudol na to, že sme si navždy sľúbili lásku, áno bolo to síce keď sme mali 16 a 18 ale bolo to od srdca a ja som na to nezabudol, mal som síce pár drobných známostí, ale nič vážne, nikto ako Louis.

Dnes už mám 24 rokov a Louis 26 je zasnúbený a zrejme šťastný, aspoň tak mi to pred pár dňami napísal. Nevideli sme sa už 8 rokov, odkedy sa moja rodina presťahovala z Londýna, kde Louis býva spolu s rodinou, do Florencie – krásneho talianskeho mesta, ktoré som najprv nenávidel lebo som tu bol bez Louisa, ale potom som sa ho naučil milovať. Moja rodina a aj Louisa sú všetko len právnici, môj prapradedo bol prvý, ktorý začal túto rodinnú tradíciu. Patrili sme medzi najlepších v Anglicku, kde som sa narodil a stretol Louisa, jeho rodina je úplne rovnaká ako tá moja, až na to že nemajú takú tradíciu ako my, ale sú draví a úspešní. Spočiatku môj otec zamestnával Louisových rodičov ale potom sa osamostatnili a urobili dobre. Keď som mal 16 rodičia sa rozhodli presťahovať do Florencie, moja matka je odtiaľto a prišlo jej to ako úžasný nápad otvoriť si pobočku aj tu v Taliansku, niekoľko zamestnancov už majú po celom svete, tak prečo nie aj v Taliansku? Posledné dva roky však môj otec trávi väčšinu času v Londýne, kvôli firme. Mama sa čoskoro odsťahuje za ním, síce hovorí že len dočasne, ale ja tomu neverím. Až nečakane im odtiaľ odchádza množstvo klientov, konkurencia je silná, ale to že im klientov preberá Louisova familia sa im vôbec nepáči.

„Harry počúvaj je to veľmi dôležité musíš zistiť o čo Lousiovi ide, prečo som prišiel a ako dlho za tu zdrží, viem že to nebude ľahké ho opäť vidieť, ale to zvládneš."

„Mami kľud, prišiel sem na prázdniny, len tak o nič mu preboha nejde, veď mi to aj písal. Všetko bude ok."

Harry sa rozlúčil s matkou, ktorá práve stála pred letiskom a s rozpačitým pohľadom v očiach sa rozlúčila so svojím synom. Bolo ťažké povedať, že všetko bude ok, keď sa práve má stretnúť s láskou svojho života, ktorú nevidel celú večnosť, hrať sa že je totálne nad vecou a  zisťovať za akým účelom tu asi prišiel, prišlo Harrymu trápne.

Harry mal čakať Louisa na letisku, na tom istom letisku kde pred chvíľou odletelo lietadlo jeho mami, aký to paradox. Začal cítiť nepríjemné búšenie srdca, ktoré bolo tak intenzívne, až sa bál že to Louis započuje.

Harry sa díval do zeme zatiaľ čo už hodinu čakal v kaviarni na letisku. Vypil poslednú kvapku kávy, zaplatil a vydal sa hľadať Louisa,  ktorý mal čo chvíľu priletieť.

„Harry...?" ozvalo sa nesmelým hlasom, niekde za Harryho chrbtom. 

„Louis si to ty? Ja nemôžem tomu uveriť, zmenil si sa."

Harry bol v šoku, vedel, že Louis je nádherný, ale dosiahol snáď nový level dokonalosti? Harry v ten moment prežil znova všetky tie pocity, ktoré cítil pred 8 rokmi. Myslel si, že už ho to prešlo, že už pohľad na Louisa bude bolieť menej, ale mýlil sa.

 „Daj vezmem ti kufre" ponúkal sa Harry, ako keby Louis bola tá najkrehkejšia slečna na svete.

„To zvládnem Harry, stačí ak mi pomôžeš s tým tam vzadu, ten tiež patrí ku mne."

Harry nadšene prikývol, Louis mal toľko kufrov, ako keby tu chcel ostať celé leto, čo samozrejme Harry potešilo.

Nasadli spolu do Harryho auta, ktorý Louisa viezol priamo k sebe domov. Ani ho nenapadlo sa Louisa spýtať kam ma vlastne namierené, taký šťastný bol že ho znova vidí.

„Harry, ja neviem či som ti to písal v správe ale zdá sa mi že nie, takže odvezieš ma prosím ťa na tútu adresu, tam mám hotel."

„Hotel?" Harry vypadál ako keby prvý krát v živote počul slovo hotel. Potom mu Louis podal kartičku na ktorej bola napísaná adresa hotela.

„Myslel som že budeš u mňa." povedal Harry sklamane.

„Nechcel som ťa zaťažovať a-"

„Aké zaťažovanie preboha, stačí povedať a otočíme to."

„Harry ja... Pozajtra príde Eleanor, moja snúbenica a vieš chceli sme trochu súkromie a nevieme ako dlho tu budeme takže som ťa nechcel zbytočné dlho obťažovať."

Harry len prikývol,nevedel vlastne ani načo, ale nezmohol sa na lepšiu reakciu. Takto si spoločné prázdniny s Louisom teda nepredstavoval. 

Pozn. autora
Dúfam, že sa vám páčila táto časť, je to taký rozbeh :)) budem veľmi rada za každé prečítanie a komentár by bol úplne top ;D 

labyork ♡