mind. [SK]

2. Vyšívané závesy

„Ale moc nad tým nepremýšľaj. Zvyčajne ťa z toho rozbolí hlava."

Neskoro, pomyslela si.

Vyše pol hodiny sa lakťami opierala o stôl v kuchyni. Tvár mala podopretú rukami a ústa otvorené od úžasu. Sem tam do nich hodila kúsok francúzskeho toastu poliatého javorovým sirupom, ktorý jej Ivy ochotne pripravila. A sem tam sa skoro zadusila, ale to nebolo podstatné.

Odtiahla sa od stola, ruky si položila na kolená a chvíľu počúvala ako jej myseľ pracuje na plné obrátky.

„Len aby som si to ujasnila - snažíš sa mi povedať, že dokážeš - dokážeme bežať pozoruhodne rýchlo, skákať šialene vysoko a robiť ostatné neuveriteľné kaskadérske kúsky-"

Prikývol a ukradol jej z taniera čerstvú malinu.

Bezmyšlienkovito mu klepla po prstoch a pokračovala: „...na základe nejakého experimentu spred koľko? Vyše dvesto rokov? Kedy sa nejakým samozvaným bádateľom podarilo upraviť ľudské telo tak, že bude produkovať väčšie množstvo adrenalínu - odborné názvy, vysvetlenia a definície preskočím - ako za normálnych podmienok."

„A tiež využívame o čosi viac mozog. Teda, jeho potenciál, samozrejme," a napichol si na vidličku kúsok toastu.

Okríkla ho pohľadom a zamyslene sa opýtala: „Nemá to... to všetko nejaké nepriaznivé účinky? Negatívny dopad na telo?"

„Hm, nič som na sebe zatiaľ nespozoroval," usúdil prežúvajúc, „ale pred tým, keď sa naši pra pra pra pra..." dramaticky gestikuloval, „prarodičia stali obdržiteľmi tejto malej pozornosti, tak - pokiaľ viem - sa im zvýšila hladina cukru v krvi, srdcová frekvenia, krvný tlak a... viac sa potili. Myslím, že také niečo mi niekedy otec spomínal. Nech to je akokoľvek, hádam, že evolúcia sa s tým už stihla vysporiadať."

Oprela sa o stoličku a pár minút len nemo pozerala do prázdna.

„To je zvrátené!" takmer až vykríkla a ruky vyložila na stôl. Jemne zadunelo.

„Nie, nie je."

„Ale je,"  uprela na neho zelené oči a silou mysle sa ho snažila presvedčiť o svojej pravde. „Nejakí blázni experimentovali na ľuďoch, aby ich vylepšili a pri tom porušili aspoň tucet ľudských práv. Ako môžeš povedať, že to nie je zvrátené?"

Pozeral na ňu s tvárou pokojnejšou než vodná hladina a prstami stepoval po stole. „Dojedla si?" 

Prikývla a on jej zobral tanier. Odložil ho do drezu a už sa nevrátil späť za stôl. „A aby som ti odpovedal, tak nie je to zvrátené, ak tým dosiahli niečo lepšie. Čo stálo za to. Áno, metódy, ktorými to dosiahli neboli možno presne podľa pravidiel a..."

„A ľudské?" nasledovala ho po chodbe a snažila sa upokojiť. Nepamätala si, či niekedy na Adama kričala a hádala sa s ním, aj keď to nepochybne je súčasťou súrodeneckých vzťahov, ale nemyslela si, že by ho tým nejako vyviedla z miery. Alebo mala lepšie argumenty ako on. 

„Necháš ma dohovoriť? Ďakujem. Chcel som povedať, že nikdy som netvrdil, že experimentovali na ľuďoch proti ich vôli. Čo ak to bolo dobrovoľné?"

„Dobrovoľné? Adam, si môj brat, ale hádam nie si taký naivný, aby si veril tomu, že to bolo dobrovoľné."

„A prečo nie? Pozri, poznám kopu ľudí, ktorý by súhlasili s tým, aby na nich experimentovali, ak by mali istotu, že ich deti budú žiť dlhšie, budú zdravšie, rýchlejšie sa budú hojiť..."

„A to je práve ono!" zhíkla. „Oni istotu nemali."

„Dobre, možno nie. Bol to risk alebo zisk. A dnes to už môžme povedať - zisk," otvoril dvere do jej izby. Cesta trvala kratšie než si pamätala.