Bratstvo

Zjednotenie

Nassau, 1743

"Prekliati  templári.. kedy toto šialenstvo konečne skončí? Sú to predsa naši úhlavní nepriatelia, a neustále sa tu potulujú ako také psi.." netrpezlivosťou a nedočkavosťou na streche budovy zúri Connor, člen bratstva zabijakov. "Mal by som tomu urobiť koniec, že som to neurobil už skôr" Connor skočil zo strechy rovno na pochod templárov a dvoch zapichol  čepeľami rovno do krku. Dav sa rozrušil a templári tasili svoje ostré meče. "Tak poďte!"  Connor sa rozbehol proti celej horde vojakov v lesklom železnom brnení s odhodlaním urobiť tomu koniec. Templárov bolo priveľa na Connorove skúsenosti, nedokázal ich všetkých poraziť, ale nevzdával sa. Ako náhle bol na zemi, obklopený niekoľkými vojakmi pripravených ukončiť jeho život, v tom momente všetci popadali na zem.. bolo to zvláštne.. ako keby.. ich telo opustila duša. Connor vstal zo zeme a na tej istej streche na ktorej stál jeho brat, Edward Kenway. "Brat môj, čo tu robíš? Mal si to nechať na mňa, ja by som ich-" zrazu ho Edward prerušil "Nie, nedokázal by si ich všetkých zabiť Connor, videl predsa ako ťa zložili k zemi. Ešte stále si sa nepoučil?" "Ja..." Connor sa snažil sa z toho vymknúť ale Edward ho nepustil. "Nie, už radšej nič nehovor, nepoznáš naše pravidlá? Nikdy neohrozuj bratstvo! Ty si ho ohrozil už niekoľko krát, tým že tu zo striech skáčeš po dave rozbúrených templárov ohrozuješ nie len seba, ale aj nevinných naokolo." Connor len mlčal a vyliezol hore za Edwardom. "Tak poď, na dnes toho bolo dosť." 

22:45, Sídlo zabijakov

Connor sedel na stoličke, a premýšľal o tom všetkom čo sa odohralo ten večer. Po tej celej udalosti bol vyčerpaný, a rozhodol sa že len tak skoro nič také neurobí. "Tu máš čaj.." povedal Edward.  "Uhm.. Edward..? Ako.. ako si to spravil?" pýtal sa Connor. Edward zamyslene pozerá, a premýšľa čo tým má Connor na mysli "Čo myslíš ?.." Zaujate sa pýtal Edward. "No.. ako si všetkých tých templárov zabil naraz?" - "Zabíjacka búrka, vysoká trieda.. nič pre teba, zatiaľ" odvetil Edward. "Kde je vlastne Ezio? Takto neskoro a on je ešte preč..." - "Vieš že on bol vždycky taká "nočná sova".. zase sa niekde túla, určite si prezerá okolie"  zrazu počuť silný úder, ako buchnutie dverami "Edward? Počul si to?" vydesene sa spýtal Connor. "Nebuď paranoidný, ja už idem spať.. dneska to bol ťažký deň." Connor ostal sedieť dole, len sedel a premýšľal. Opäť započul nejaké divné zvuky z dverí od vedľa, nedalo mu to tak sa tam išiel pozrieť. Pre istotu tasil svoj meč. Vyšiel z miestnosti spoza rohu a z tieňa vyšla nejaká postava s kapucňou. Connor z náhlej reakcie švihol mečom a trafil drevenú sedačku. "Šibe ti? Skoro si ma tým mečom zoťal!" kričí vystrašený Ezio. "Ezio! To si ty, brat môj!, prepáč mi to, mal som dnes ťažký deň, už som ani nevedel čo robím.." Ezio len pokrútil hlavou a odvetil "Tvoj brat mal pravdu, naozaj nie si v poriadku" "Ale ja.." Ezio odišiel ako búrka, Connor nestihol dokončiť ani len vetu.

6:23, ďalšie ráno

Bolo skoro ráno, a Edward už posedával o poschodie nižšie a popíjal rum. Ezio sa opäť niekde motal, jeho veľmi obľúbenou činnosťou bolo hliadkovanie okolia. Aj keď spolku nič nehrozilo.  Po schodoch nižšie zišiel Connor, ešte rozospatý. Edward sa len uškrnul a povedal: "Ty si bol z nás všetkých vždy ten najväčší spáč" Connor sa zasmial "A ty si bol vždy ten najväčší alkoholik" - "Ale noták, som predsa bývalý pirát, rum je môj život!" Bratia sa spolu len zasmiali a Connor si vypil s Edwardom.

Pokračovanie nabudúce