Zberateľ očí

KONIEC V INOM SVETE OR AKO TO MOHLO SKONČIŤ

hehehe i'm back. --DarkHope-- sa nepacil moj end, so som sa rozhodla  to napisat.

Sylvia

Bolo niečo po deviatej hodine večer a ja som šla do jeho domu. Posledný krát to uvidím. Zamilovala som sa tak rýchlo ako to dnes skončí. Čo mi asi tak povie?

Stojím pred dverami jeho domu a hľadám odvahu zaklopať. Mám sa lúčiť? Bude to bolieť.

Dvere sa ticho otvorili a stál tam on.
,,Stojíš tu už dvadsať minút, Sylvia."ozval sa Jon po chvíľke vzájomného očumovania sa.
,,Uh, prepáč. Môžem ísť dnu?"

Bez slova mi uvoľnil priestor na vstup.
Dali sme si večeru, ktorú sprevádzalo napäté ticho. Chcela som sa ho opýtať čo sa deje, ale bála som sa. Namiesto slov som len striedavo otvárala a zatvárala ústa.

,,Ehm.. Asi chceš niečo povedať, že?" prerušil to ticho Johnattan.
,,J-ja... asi áno, ale neviem, sformulovať vetu," rozprávala som veľmi pomaly, akoby každé slovo ovplyvňovalo moje dýchanie.

,,Chápem. Prosím, dovečerajme a ja ti všetko vysvetlím. Niečo ti ukážem. Ale prosím ťa Sylvia, nehnevaj sa, nerob scény a nechaj ma to vysvetliť." Povedal to až príliš pokojne, tak som sa len v tichu snažila dojesť.

Obaja sme dojedli, on odniesol špinavý riad do kuchyne a ja som nehybne sedela na stoličke a čakala som čo sa bude diať.

Z môjho rozmýšľania ma vytrhol jeho hlas:,,Poď. Ukážem ti svoje tajomstvo a všetko ti vysvetlím."

Postavila som sa a on ma jemne chytila za ruku a viedol ma hlbšie do jeho domu. Prišli sme k pivnici, ktorú odomkol a viedol ma dole po schodoch. Nemala som dobrý pocit, z toho prítmia a z tej atmosféry.

Rozsvietil svetlo, ktoré bolo slabé a ja som to uvidela. Police plné zaváraninových fliaš s očami a menovkami na uzáveroch.

,,Bo-bože.. č-čo to je?"zhrozila som sa
a ihneď som pustila jeho ruku.
,,Ja... keď som bol mladý, môj otec zabil moju matku a vypichol jej tie krásne oči. Snažil som sa nájsť také, ktoré budu tak plné lásky ako jej, také nádherné ako boli tie jej. Hľadal som, skladoval tie, ktoré sa jej aspoň trochu  podobali a schovával ich tu-"
,, Prestaň! Si šialený! Idem na políciu!" Prerušila som ho. Chcela som vybehnúť po schodoch, ale to už ma držal opretú o stenu. Udrel ma aby som mlčala, bolelo to, ale bola som ticho. Nechcela som mu dokázať ako to bolí.

Zdvihol ruku aby ma znova udrel-

Pohľad  tretej osoby

Udrel ju päsťou do tváre a nebyť jeho rúk, zošuchla by sa na zem. To bola posledná rana. Keby nemal jeden zo svojich stavov, ľutoval by to. Áno, je duševne chorý, to je jasné snáď každému, kto vie čo robí a bolo to jasné už aj Sylvii. Bohužial je neskoro.

Preniesol ju na stôl, ona oči doširoka otvorené a on neprítomný pohľad.

Nasadil si gumené rukavice, pripravil všetko čo potrebuje. To sú jeho posledné oči, ktoré bude mať. Už našiel oči, ktoré hľadal.

Dokončil svoju prácu, oči uložil na miesto vopred pripravené a urobil niečo nečakané..

Ku-kurva, on ju vyzliekol a chce si s ňou užiť. Ale niečo sa v tých očiach mihlo. Láska? Ľútosť? Neviem. Užíval si a ja som tam ticho stál a dúfal, že keď skončí, budem môcť ísť na políciu.

Zavzdychal pri orgazme a mňa z toľkej nechuti myklo. Zašuchotalo niečo o čo som bol opretý a on sa pozrel mojim smerom. Samoľúbo sa usmial a zobral nôž zo stola. Šiel ku mne. Nemám kam újsť.

Bože ja zomriem.
Chcem kričať.

•••

O pár dní sa začali susedia stažovať na zápach. Privolaní policajti našli v dome Johnattana dve mŕtve telá a množštvo očí v nádobách. Jedno telo patrilo Sylvii, ktorá nemala oči a druhé telo patrilo doteraz neznámemu mužovi.

SOOO UPLNY KONEC. CAUKY MNAUKY