Cesta do sna

3.

Lucy deň, 12:19
A bolo to tu znova. Prebudila som sa, keď bolo slnko hore. Vstala som z postele a učesala som sa.
,,Ahoj Mike."
,,Dobré ráno, Lucy. Musíme ísť do obchodu."
,,Dobre."
Išla som sa prezliecť a vyšla som von za Mikeom. Obchod bol kúsok od tiaľto, tak sme tam boli o pár minút. Mike nakúpil základné suroviny a odišli sme.
,,Čo keby sme dnes išli loviť ryby?" navrhol Mike.
,,Ešte nikdy som to nerobila. Ale môžme."
Zatiaľ, čo som čakala, Mike zobral veci. Potom sme išli dole z kopca a doľava. Ocitli sme sa na okraji lesa, kde bola delta rieky. Bola naozaj obrovská a voda tiekla pomaly.
,,No, a teraz ideme na to!" povedal Mike.
Sadla som si na okraj rieky a pozorovala, čo robí. Zobral dážďovku do ruky (fuj) a napichol ju na háčik. Potom švihol udicou a čakali sme. Určite potrvá minimálne dve hodiny, pokiaľ niečo uloví.
,,Idem tu do lesa pozbierať nejaké lesné ovocie."
,,Dobre. Budem tu tak tri hodiny, takže máš čas."
Zobrala som košík a išla som do lesa a išla som asi pol hodinu, keď som zistila, že už som zaplnila celý košík. Bolo v ňom aj zopár hríbov. Išla som zase späť a spoliehala som sa na to, že som išla stále jedným smerom. Avšak, na nič si tu nespomínam. Ja som sa stratila. Nie. Prosím. Nie...
Blúdila som už asi dve hodiny. Vôbec som nevedela, kde idem, tak som sa rozhodla, že pôjdem jedným smerom- tam, kde by mala byť rieka, alebo Mikeov dom. Začínala som sa báť a triasla som sa. Stále som išla jedným smerom a chcela som, aby sa ten les skončil.
Po asi troch hodinách som si myslela, že ma Mike začne hľadať a že sa popýta ostatných. Ale tu to vyzeralo, ako keby tu nebol zásah človeka do prírody. Vtom... som konečne našla koniec lesa! Bola som strašne šťastná. Ale nevyzeralo to, ako keby tu niekto býval. Bola som na lúke. Poobzerala som sa, či nevidím nejaký kopec. Žiadny. Nemala som náladu, aby som pokračovala. Všetko bolo na nič. Rozplakala som sa.

Mike deň, 15:28
Lucy sa strašne dlho nevracala. Bola preč asi tri hodiny a myslím, že sa stratila. Išla do tohto veľkého lesa, tak je to pravdepodobné. Musel som ísť za ňou. Napísal som na papier, že som ju išiel hľadať a že sa vrátim najneskôr po západe slnka- večer.
Ja poznám tento les veľmi dobre, lebo tu často chodievam.
,,Lucy! Kde si? Ozvi sa!"
Toto som kričal asi každú minútu. Nemôže byť ďaleko...
,,Lucy!"
Nikto sa mi neozýval išiel som ďalej a všímal som si veci. Pred chvíľou bola na zemi jahoda. Idem správne. Len dúfam, že sa nepremiestňuje. Tu je ďalšia jahoda. Ako vidím, išla jedným smerom. O chvíľu budem na konci lesa a ak tam nebude, tak budem musieť niekoho zavolať. Už som videl koniec lesa.
,,Lucy! Kde si?"
Kričal som na plné hlasivky. Potom som niečo počul. Bola to ona! Počul som, že plakala. Potom som ju našiel ako sedí v tráve a objal som ju.
,,Poď, musíme ísť, aby si stihla školu."
,,Ďakujem, že si ma zachránil."
Potom som ju chytil za ruku a vyviedol z lesa. Zobral som prút aj rybu a ona niesla košík s jahodami. Potom sme išli domov a sadli sme si na terasu. Ona sa ku mne pritúlila, tak aj ja som ju objal. Potom sme sa rozprávali a vyjedávali jahody. Nakoniec sme si opreli čelá o seba. Zatvorila oči.
Nevedel som, čo mám urobiť, a tak som ju pobozkal. Boli to najkrajšie minúty v mojom živote.
Potom sa ma opýtala:
,,A chytil si niečo?"
,,Áno, pstruha. Ak chceš, môžeme ho opiecť a zjesť."
,,Dobre."
Išiel som pre kamene a drevo a zapálil som to. Potom som napichol zabitú rybu a nechal opekať. O pol hodinu sme si na nej pochutnávali.

Lucy    večer, 19:12
Neviem, prečo som už dávno nešla spať. Prečo ma nezobudil budík. Nevadilo mi to. Páčilo sa mi, ako sa so mnou Mike bozkával. Bolo to najlepší moment v živote.
,,Ďakujem za rybu."
,,Nemáš za čo."
Potom som ho znova objala. Mala som ho strašne rada. Milovala som jeho lásku ku mne. Milovala som ho nadovšetko. Zaspala som v jeho náručí.

Takže, toto bola tretia časť tohto románu. Ďakujem za 12  pozretí za 48 hodín, lebo toto je neskutočné. Budem sa snažiť, aby o dva dni bol ďalší diel. Ak sa vám páčilo tak dajte follow, vote, comment. Ďakujem.

barca_w_ ❤️