Nečakaná láska

3.časť

,,Dobré ránko Kayla, vstávaj" budila ma mama. ,,Je čas ísť do školy". ,,Hneď mami"hovorila som jej v polospánku. ,,Žiadne hneď, okamžite" kričala. ,,Ok, už vstávam" otvorila som si oči, pretrela som si ich a vstala som. ,,Kayla ja idem do kuchyne, príď sa potom najesť" povedala mi mama a vytratila sa. Chvíľku som ešte driemala v sede ale keď na mňa mama zase zakričala z kuchyne, tak som sa prebrala. Išla som sa pozrieť do šatníka čo si oblečiem. Vytiahla som si čierny crop top s roztrhanými riflami. Rýchlo som sa obliekla, a namalovala som sa. Make-up si robím jemný a jednoduchý. Na tvár si dávam jemný odtieň make-upu, púder, špirálu a tenkú linku. Keď som sa domalovala tak som zišla dole. ,,Ouu dcérka, vlasy máš učesané?". ,,Ešte nie mami, len som sa prišla rýchlo naraňajkovať". ,,Spravila som ti cereálie, nech sa páči" položila mi mama misku na stôl aby som mohla jesť. ,,Ďakujem, mami" poďakovala som sa, a začala som jesť. Mama vie robiť tie najlepšie cereálie na svete. Keď som ich dojedla, tak som si išla pre hrebeň aby som sa učesala. Vlasy som si nakoniec zastriekala s lakom na vlasy, a obula som sa. Tašku som si hodila na plecia a mohla som ísť do školy. ,, Ahoj, mami"pozdravila som sa jej. ,,Ahoj, zlatko"odzdravila sa mi. Školu mám tu v meste, takže nasadnem do autobusu a som hneď v škole. Išla som rýchlejším tempom aby som stihla autobus. Keď som už pred sebou videla autobusovú zastávku tak som si vytiahla mobil z tašky, zapla som si mobilné dáta a napísala som Avery.
Messenger
Kayla: Ahoj princezná💓, hneď som už na autobusovej zastávke, prídeš?
Avery: Ahoj princeznička, už som pri zastávke
Kayla: Ok, už ťa tam asi vidím
Avery: Dobre, čakám ťa❤
Už iba pár krokov a som pri zastávke. ,, Ahoj" pozdravila som sa Avery. ,,Ahoj" už som ťa čakala. ,,Kde je Charlie?"spýtala som sa zo zvedavosti, lebo skoro stále čakáva s Avery na zastávke. ,,Dnes išiel s kamošmi na tréning takže tu nie je"povedala som smútkom v očiach. ,,Nebuď smutná, vieš že ho futbal baví, tak nech ide"upokojovala som ju. ,,Nebudem, už nám ide autobus". Počkali sme autobus dokým príde k nám, a vošli sme doňho. Našli sme si voľné miesta a sadli sme si. Naša cesta trvala asi 5 minút, a už sme boli v škole. Vystúpili sme z autobusu a vošli sme do školy. Išli sme do najbližšej triedy a sadli sme si vedľa seba. V tom momente vošla do triedy učiteľka. ,,Dobré ráno, dnes budete navrhovať na svoj tablet šaty svojej spolusediacej . Hneď ako dopovedala učiteľka našu dnešnú úlohu, tak som začala rozmýšľať nad šatmi pre Avery. Avery začala už robiť svoje prvé náčrty no ja som si to nechala ešte chvíľu prejsť hlavou. V tom som sa rozhodla pre fialové šaty s opaskom. Boli vzadu dlhé, a vpredu krátke. Milujem taký štýl šiat. Keď som dokreslovala svoje posledné nápady tak som sa pozrela na Averyne šaty. Boli prekrásne. Je naozaj šikovná v navrhovaní. Navrhla mi mentolové šaty s čipkou. Boli krásne dlhé, celé mentolové a vrch bol bez čipky a spodok celý zahalený čipkou. Avery veľmi dobre pozná môj štýl obliekania. Škoda že takéto šaty som v žiadnom obchode nevidela, inak by som si ich hneď kúpila. Pozrela som sa okolo seba a všetci pomaly dokreslovali. ,,Položte fixy a ukážeme si aké ste navrhli spolusediacej šaty" zakričala učitelka, a postavila sa zo stoličky. Všetci sme si položili tablety tak aby si naše návrhy vedela pozrieť. Ako prechádzala pri každom jednom z nás tak došla rada na mňa a na Avery. Keď prišla k Avery tak ju pochválila. A mňa taktiež. Nakoniec si sadla a povedala nech každý ukáže tomu druhému návrh. Na povel učitelky som otočila tablet k Avery a ona sa naňho pozrela. ,,Wau, tie sú nádherné, škoda že také nemám doma" dopovedala Avery a začala som ja. ,,Tie sú nádherné, farbu si trafila, dobre vieš že milujem mentolovú, a tie šaty sú proste krásne, škoda že sa nepredávajú v nejakom obchode. Avery sa mi poďakovala aj ja jej a odložili sme si tablety do tašky. Vstali sme zo stoličky ako ostatný a išli sme von zo školy. Bolo 12:00 a nám išiel autobus domou. Lenže Avery nešla ku nej domou ale k nám. Dnes ideme do parku a taktiež do kina. Ale mal by s nami ísť aj Charlie takže hneď ako si doma vyložím veci tak ideme za ním. Keď nás zobral domou autobus tak som si vyložila veci pobalila som si do kabelky drobnosti a išli sme do parku. Išli sme po najbližšej cestičke, do najbližšieho parku ktorý je krásny. V tom parku je fontána na ktorú sa dá sadnúť. Zvykneme k nej ísť s kamarátkami a kebyže mám frajera tak by som bola nadšená že ma sem zoberie. Už sme skoro boli pri parku keď sa v tom začala so mnou rozprávať Avery. ,,Kayla,musíme ti nájsť frajera" povedala. ,,Nie nemusíte, teraz nikoho nechcem. ,,Ok, keď nechceš tak dobre"ukončila konverzáciu Avery. Keď v tom nám napadlo že my vlastne musíme ísť za Charliem na zápas. ,,Úplne som zabudla" kričala na mňa Avery. ,,Kľud, stíhame ešte" ukľudňovala som Avery, ktorá bola v strese. Rýchlo sme sa chytili za ruky a bežali ako nám len sily stačili. Keď sme dobehli na ihrisko, tak sme sa vydychčali a utekali sme pri tribúnu. Presne sme to stihli. ,,Úf..stihli sme to" povedala si v duchu Avery. Charlie nás zahľiadol a bežal k nám. ,,Ahojte, ahoj láska" pozdravil sa nám a venoval Avery dlhý bozk. ,,Vy ste cute" dodala som. ,,Ďakujeme" povedali naraz, a začali sa smiať. ,, Ideme dnes do toho kina?" spýtala som sa Charlieho. ,,Jasné" povedal, a spýtal sa na aký film. ,, Ešte neviem, niečo potom vybereme". ,,Ok, počkajte ma tu, idem sa prezlieť a hneď som tu" dopovedal Charlie a už ho nebolo. ,,Ja ho tak veľmi ľúbim" povedala Avery. ,,To ti verím" odpovedala som jej, a pri tom som sa pozerala na hráčov na ihrisku. ,,Kayla, kam sa pozeráš?" mávala mi pred tvárou. ,,Nikam" odvrkla som. ,,Niekto sa ti páčí hm.... jaj už viem Alex že?" ukazovala na chlapca s hnedými vlasmi a s hnedými očami. ,, Nie" pozrela som sa inam. ,,Počkaj ja ti ho vybavím, ked sa ti tak veľmi páči" zasmiala sa a utekala za ním. Snažila som sa ju zastaviť, ale nedalo sa to.
(Inak Alex vyzerá takto:)💜