Zničil si ma (Vášeň)

Nech sa všetci pojebú!

Stála som v obývačke a znudene počúvala svojho staršieho brata, ako na mňa kričí a dokazuje mi, že je lepší. ,,Ako si to kurva predstavuješ?" pokrčila som ramenami a hlasno prežúvala žuvačku, čím som dosiahla toho, že sa môj brat ešte viac rozzúril. ,,Ako si predstavuješ, že to bude ďalej?!" skríkol na mňa. Opäť som pokrčila ramenami a rozvalila som sa na svojom gauči, ktorý ma objal. ,,Asi tak ako doteraz?" hádala som. Môj brat, konečne pochopí, že zo mňa nič nedostane a sadne si na sklenení stôl, za ktorý som zaplatila dosť draho.

Aby ste boli v obraze. S bratom som sa hádala, keď sa jeho predslov dá nazvať hádkou, na tom, že som mu celý čas klamala, o mojich adoptívnych rodičoch, ktorých som nemala od dvadástich rokov. Áno, naši rodičia zomreli, keď som mala jedenásť a brat pätnásť. "bohužiaľ" nás rozdelili do iných rodín, zatiaľ čo on bol v krásne milujúcej, ja som bola u dílerov  (takže si viete predstaviť moje detstvo), ale po pár mesiacov ma, vyhodili na ulicu, a od vtedy som len ja a moja mačka, ktorú som našla v smetiaku. Ja viem, hrozne dojemné! Cítite ten sarkazmus?

Ale späť k veci, od vtedy som sa túlala. Prespávala som pod mostom, okrádala som druhých, aby som prežila a nakoniec som skončila ako moji adoptívny rodičia. V štrnástich rokoch som sa dostala k drogám, ktoré som predávala, čím som si privyrábala. Ku koncu pätnástky som už mala svoj jednoizbový  bytík, kde som bola s Xirou, mojou mačkou. Nikoho som nepotrebovala, ani brata na to, aby som prežila v tomto svete. Naučila som sa veľa vecí, a to úplne sama. Občas som sa stretla s bratom, kde som mu klamala, ako úžasne sa mám. V šestnástke, som si dala piercing spolu s malým tetovaním hviezdy na zápästie a dokonca som si kúpila štvorizbový byt, ktorý som si dokázala skromne zariadiť. Pred nedávnom som si konečne  kúpila svoju vysnívanú motorku, ktorá bola matne čierna a jazdila ako čertica. Myslím, že som vás teraz unudila k smrti, takže sa prosím vráťme k deju.

,,Čo keby som si ti vybavil novú rodinu, kde môžeš bývať?" skoro mi zabehla žuvačka. Vyvalila som oči a div som sa nepošťala od smiechu. ,,Na to rovno zabudni, nikto ma nenapomína, nekritizuje a môžem si tu robiť, čo chcem. A naviac, sa mi takýto život páči." odvetila som a začala som hladkať Xiru, ktorá sa ku mne začala túliť. ,,Tomuto hovríš život?! Toto je prežívanie, Tina! Chodíš oblečená ako štetka s prepáčením, húliš trávu, biješ sa a chodíš na boxerské zápasy, ktoré neviem akým zázrakom vždy vyhráš." Je to pravda. V boxe som bola obzvlášť dobrá. Aby som to uviedla na pravú mieru.

NECHODÍM oblečená ako štetka. Neviem, či sa kožená bunda, čierne tričko, kde je napísané metal a roztrhané rifle, pod ktoré väčšinou nosím deravé pančuchy s čiernymi čižmami,  sa dá nazvať, že by som chodila ako štetka, a keď už vyzerám ako štetka, tak to len vtedy, keď idem na nejakú párty. Priznávam, húlim trávu, ale viac ju predávam, a čo sa týka bytiek, k tomu nie je, čo dodať. Jednoducho, keď ma niekto naštve, pekne ho zmlátim. Asi preto tak často mením školy.

,,Neopováž sa urobiť takúto hlúposť!" varovala som ho. Vstala som z gauču a zo stola schmatla batoh, ktorý som si prehodila na chrbát. Obula som si svoje čižmy na platforme a vyhodila som žuvačku. ,,Kam si myslíš, že ideš?!" ozval sa brat z obývačky a okamžite pribehol ku mne. Usmiala som sa. ,,Do školy, budem meškať, takže keď dovolíš, vypadni z môjho bytu," zavrčím a ukážem na dvere, ktoré som medzitým otvorila. Brat nespokojne zafučal, no bez ďalších rečí zmizol na schodisku.

Poslednýkrát som skontrolovala, či mám všetko, a aj som sa vyparila.

Pred motorkou som si nasadila prilbu a naskočila som na svoju dračicu, s ktorou som sa vyrútila na cestu.

Na parkovisku som stihla skoro zraziť troch ľudí, ktorý mi boli u riti, a keď som zaparkovala, vytiahla som cigaretu a poriadne si potiahla, pričom som skúmala okolie. Pár chalanov, so sprejom sprejovali školu, za čo si odo mňa vyslúžili poklonu, pretože som s nimi súhlasila. Škola sa na nič iné nedala použiť.

Na hodinu som prišla ako obyčajne neskoro, čo učku vôbec neprekvapilo, a ani to, ako som rozrazila dvere. Bez slova som si sadla za svoju lavicu a do úst som si vložila žuvačku, ktorú som po celú nudnú hodinu žuvala.

Keď som vyšla z triedy, žiaci mi automaticky uvoľnli cestu a sklopili zrak. Naučila som ich poriadku, za čo som bola na seba hrdá. To uspokojenie skončilo, keď ma jeden chalan chytil za zadok. ,,Tak čo cica, rozdáme si to?"

Pravidlo 1: Dotknete sa ma a ja vám zlomím niektorú z končatín

Pravidlo 2: Ten, kto ma naštve, dostane príručku

Pravidlo 3: Ozvete sa ku mne, koledujete si bitku

Tento blb porušil všetky pravidlá, čo ma prinútilo zastať a pomaly sa otočiť s úsmevom. Chudák ten chalan si myslel, že ma dostane do postele. Skôr než stihol niečo zaznamenať, moja päsť našla jeho tvár. Čižmou som mu kopla do rozkroku, a keď sa sklonil od bolesti, kolenom som mu vrazila do tváre, čím som mu zlomila nos. Aby nebolo málo, keď sa postavil, chytila som mu zakrvavený nos a otočila som ho do druhej strany, na čo skríkol. ,,Ešte raz sa ma dotkneš, garantujem ti, že v nemocnici budeš mesiac," šepla som mu do ucha a s úsmevom som si utrela zakrvavený prst do jeho trička. Už som sa otočila na odchod, keď sa rozozvučal rozhlas. ,,Tina Hardinks do riaditeľne. Hneď!!!" Za tento týždeň po dvanástykrát.

Do riaditeľne som vošla bez oznámenia a bez rečí som si sadla na stoličku a nohy si vyložila na riaditeľov stol. Prepálil ma pohľadom, no nič nepovedal. ,,Rozhodol som sa vás vylúčiť zo školy." Asi čakal sĺzové udolie, no ja som sa len usmiala a bez slova odišla. Nech sa všetci pojebú! 

K večeru som si zapla telku a jedla čokoládu zababušená v dvoch dekách, keď mi niekto zaklopal na dvere. Kým som sa vysomárila z diek, trvalo to päť minút. Skôro som sa potkla o svojho kocúra, ktorý sa mi motal okolo nôh. ,,Xira, teraz nemôžem," napriek tomu som ju zodvihla zo zeme a išla otvoriť.

Pred dverami stál muž v obleku a s ochrankou. Zadržala som dych. ,,Čo chcete?" zavrčala som. ,,Býva tu Tina Hardinks?"

,,Prečo?" opýtala som sa a svojho kocúra som položila na zem. Zmizol niekde v byte, z ktorého bolo počuť zvuky telky.

Muž v obleku mi podal papier. Schmatla som ho a očami som po ňom prebehla. ,,Čo je to za pičovinu?" opýtala som sa a oprela som sa o rám dverí. Môj L-kový svete ma príjemne zohrieval, takže som necítila chlad, ktorý sál z rámu. ,,Tina, som tvoj biologický otec, a teraz ideš so mnou do mojej villy." Po týchto slovách som zamrzla na  mieste.

Ahooooooooooj, vítam Vás pri mojej novej knihe Zničil si ma!

Dúfám, že sa Vám ľúbi a bude Vás baviť.❤❤

                                                                                               Všetkych ľubkam, BOOKLOVER89076🙈