Zničil si ma (Vášeň)

Čože?!

Na tréningu boxu sa nič zvláštne nestalo, pokým do telocvične nevošli futbalisti. Obyčajne by mi to nevadilo, no problém bol, keď vošli moji dvaja bratia a tá ich pofiderná parta fešákov.

Niežeby som sa nechcela pozerať na ich vypracované svalnaté ramená bruchá a stehná, ale očumovať vlastných bratov......fakt úchylné!

,,Zem volá Tinu!" prebudil ma z môjho tranzu, môj jediný kamoš Simon, ktorý strpí moju naprd povahu a moje výstižné urážky. ,, Čo?!" odsekla som mu a napila sa z fľaše, ktorú som vytiahla z tašky. ,,Nič, len už minútu čumíš na tých pofiderných futbalistov." Toto je dôvod, prečo je môj najlepší kamoš. Má rovnaké názory ako ja, je rovnako retardovaný a obľubuje, keď ma môže nasrať. ,,Nečumím," snažím sa zakryť pravdu. Simon len nahodí ten priblblý úsmev, ktorý neznášam a ušťuchne do mňa. ,,Niekto za buchol do badboya," začal ma provokovať. Zavrčala som a odhodila som fľašu. ,,Do ringu, hneď," zavrčím a Simonov úsmev sa rozšíri o päť centimetrov. Vie, že ma nasral. Postavím sa práve vo chvíli, keď si ma moji bratia všimnú. Tim vyvalil oči a šťuchol do ostatných. Zrazu sa na mne ocitlo sedem pohľadov. Áno, sedem. Simon si ma premeriaval a skôr než sa stihol niečo opýtať, som ho stopla. ,,Potom vysvetlím."

Počas celého súboja so Simonom, na mňa čumeli futbalisti. Dokonca aj ich tréner, ktorý sa rýchlo spamätal a futbalistom dal robiť sto klikov.

Nad Simonom som vyhrala, znovu. Síce mi vrátil darček v podobe roztrhnutej pery, no víťaztvo za to stálo. ,,Ako to kurva robíš!" zjačal, keď som sa šla napiť. Pokrčila som ramenami a venovala mu úsmev. ,,Nemôžem za to, že som lepšia," šepnem. Skôr ako ma vyzve na nový súboj, k nám príde tréner. ,,Dnes ste si viedli dobre. Tina, zajtra tu buď o druhej, budeme trénovať na majstrovstvá. Viem, že je to pomerne skoro, no futbalistom renovujú telocvičňu, takže tréningy budú mať tu." Nedal mi veľmi na výber protestovať, pretože už odpochodoval. Mojimi žilami sa prehnala zlosť. ,,To nemyslí vážne! O druhej?!" zjačala som a otočila sa k Simonovi, ktorý ma obsolutne nevšímal. Jasné, však v pohode, vôbec sa mu nesťažujem zatiaľ, čo on rozmýšľa nad blbosťou. ,,SIMON!" skríkla som prudko. Trhol sebou a spýtavo sa na mňa pozrel. Urazene som pokrútila hlavou a vybrala som sa do šatní a do sprchy.

Po rýchlej sprche som si zbalila všetky veci a bez rozlúčky so Simonom som sa vyparila.
Aj by sa mi to podarilo, keby moji bratia sa za mnou nenáhlili. ,,Tina, počkaj!" Skríkol na mňa Tim. Z hlboka som sa nadýchla, vyčarila ten najfalošnejší úsmev a otočila som sa k nim. ,,Kam ideš?" Vážne?! Zastavil na kvôli tomu?! Snažila som sa upokojiť. Tušila som, že z bratov bude milší Tim, no aj tak som sa musela zhlboka nadýchnuť, aby som mu nevrazila. Niežeby má vytočil ten tón, ale jednoducho som neznášala, keď sa ma niekto vypytoval, kam idem, čo robím atď. jednoducho to neznášam. ,,Idem ešte do práce," zavrčala som. Alan sa na mňa nechápavo pozrel. ,,Do práce? Je pol deviatej."
,, Vieš niekto musí aj zarábať, aby vyžil," odsekla som a konečne som nasadla na motorku. Netrápila som sa s prilbou a vyštartovala som. Za sebou som nechala vycivených bratov.

V kaviarni/bare bolo plno. Kým som sa prepchala cez tu masu ľudí, trvalo to minimálne desať minút. Pri pulte ako zmyslov zbavená pobehovala Sara a snažila sa obsluhovať tých nenažrancov. Pár postarších chlapov jej očumovali zadok a občas trepli nechutnú poznámku.

Keď ma zbadala, od úľavy uvoľnila ramenná a vďačne sa na mňa usmiala. Rýchlosťou blesku som si obliekla uniformu a išla na pomoc chudere Sare, ktorej ten jeden starší chlap čapol po riti.  Skôr než stihol niečo zaznamenať, som mu vzrazila. ,,Čo keby si sinabudúce dával pozor, kde dávaš ruky, Rob?" Možno sa pýtate, skdiaľ poznám meno toho chlapa. Predávam mu drogy a musím priznať, že občas mi nechá aj viacej, keď ho začnem vydierať. Venoval mi grimasu a niečo zamrmlal v zmysle ospravedlnenia.

Ďalšie tri hodiny sme so Sárou behali tam a späť a obsluhovali ožratých mužov, ktorým som mala chuť vraziť. Na moje obrovské nešťastie do baru vpochodovali moji starí spolužiaci, ktorých plánujem priklincovať k stene.Najhoršie na tom bolo, že s nimi bol aj Simon, ktorý sa ohromne s nimi bavil. Prižmúrila som oči. Toto nemienim nechať tak.  Od šéfa som si vybavila päť minút. Keď som prišla k Simonovi, vytreštil oči. ,,Robíš si kurva srandu, že?!" opýtala som sa naštvane. Išiel mi už niečo odpovedať, keď Rob prešiel okolo mňa a čapol ma po riti. ,,Čau, cica." To bolo to posledné, čo stihol povedať než skončil rozčapený na zemi, kvôli stene, do ktorej narazil. Uchechtla som sa. ,,Nabudúce sa traf do dverí, Rob!" skríkla som za ním, keď tackavo odchádzal. ,,Vyzeral v dobrej pohodičke. Dala si mu?" Skríkol jeden starí spolužiak, na čo sa zachechotali ostatný. Simon sa na mňa varovne pozrel, no bolo neskoro. Jednu som tomu skurvysynovi vrazila. Bol to dobrý pocit, kým sa nezačala bitka. Siedmi proti jednej. Vyhrnula som si rukávi. Zábava sa može začať.

Ahooooj, ospravedlňujem sa, že som dlhšiu dobu nič nevydala, no mala som malú krízu. Dúfam, že sa bude kapitolka páčiť!

         BOOKLOVER89076