Zničil si ma (Vášeň)

Čo teraz?

Po zvyšok dňa som Adama a celú jeho partu nevidela, za čo som bola vďačná a tešila som sa z toho ako malé dieťa.
V. mi celý deň robila spoločnosť a otravovala má politikou, ktorá mi úprimne bola ukradnutá, no bola som ticho a pokorne som ju počúvala.
Keď sa to pri mne dá.
Zrazu mi začal vybrovať mobil, preto som V. stopla v jej monológu a zbvihla ho. „Čo chceš?" Nahnevane som povedala. „Objednávala si si nejaké farby?“ opýtal sa ma otec, ktorému bolo na hlase počuť, že je nahnevaný, čo mne ešte viac zlepšilo náladu.
„Hej, prečo." Predniesla som s nezáujmom v hlase, aj keď ma to veľmi zaujalo, prečo sa práve na to pýta.
„Prave ti prišli nejaké farby a štetce, preto," odpovedal mi.
„Fajn, hneď som tam. Čau." Potom som mu zložila a s nadšením som sa pozrela na V. „Prišli mi farby, takže budeš musieť ísť ku bratovi spať," oznámila som jej. V. sa na mňa pozrela so všetkým svojím hnevom. „Super, mám z teba radosť," povedala sarkasticky a ja som sa usmiala.
„Vidíme sa zajtra v škole!"
Keď som dorazila domov, otec na mňa čakal v obývačke a musím povedať, že sa netváril príliš nadšene.
Snažila som sa potichu prejsť okolo neho, ale veľmi sa mi to nepodarilo, keď ma Bianca pozdravila najhlasnejšie, ako sa dalo. „Tina?" Začula som otcov hlas a na Biancu som hodila ten najnechutnejší pohľad, aký som dokázala urobiť. Kurva s ňou. „Čo chceš?" opýtala som sa otrávene a vošla som do obývačky. „Prečo si mi nepovedala, že si objednávaš farby?" Usmiala som sa a oprela som sa o zárubňu dverí. „Môžem si robiť čo chcem, a kedy chcem, takže ti nemusím oznámiť niečo, čo nie je tvoja vec. Súhlasila som, že tu budem bývať, no nesúhlasila som, že sa budem správať podľa tvojich predstáv. Keď už nemáš nič na srdci, zoberiem si farby a idem do izby," odvetila som mu, a čo najrýchlejšie som sa vyparila do izby, kde som si vytiahla jointa. 
Musela som sa ukľudniť, pretože sa vo mne búrilo veľa emócií a skurvene som sa potrebovala ukľudniť. Po celom mesiaci, čo sa stalo, som potrebovala vyčistiť hlavu. Hlavne to s Arnoldom. Vedela som, že týmto incidentom to neskončí. Keďže vedel kde bývam, nebolo by pre neho ťažké sa tu opäť vlámať a tentoraz úspešne dokončiť to, čo začal.
Sadla som si na parapetu pri okne, ktoré som otvorila a dym som vydychla vonku.
Rozmýšľala som.
Bola som v poriadnych sračkách, kde už mi išlo o život. Stačí jeden zlý krok a som mŕtva.
Zrazu ma pohltil hnev, že som bola taká hlúpa.
Udusila som joint, zavrela okno a odišla z domu.

Ahoooj,
Musím sa ospravedlniť za moju dlhšiu odmlky, ale bolo toho na mňa veľa. Dúfam že sa nová časť bude páčiť!!
                                                   BOOKLOVER89076🙈