Zničil si ma (Vášeň)

Robíš si srandu?!

Stála som tam ako prikovaná. Zrazu som sa rozrehotala až ma po chvíli začalo bolieť brucho. ,,Myslíš, že uverím nejakému nafukanému idiotovi, ktorý ma s najväčšou pravdepobodnosťou znásilní?" vyprsknem mu do tváre a papier mu hodím do ksichtu. Idem už zabuchnúť dvere, keď jeden z ochranky tam strčí ruku a odstrčí ich. ,,Pozrite, keď nevypadnete do piatich sekúnd, jednemu z vás zlomím ruku," zavrčala som a ruky som si založila na hruď. Muži v čiernom (celkom to k nim pasovalo, keďže boli v čiernom) mlčali a prebodávali ma nenávistným pohľadom. ,,Tina, nechaj ma to vysvetliť."

,,Robíš si srandu?!"

Kde ten človek má mozog? Vážne si myslí, že som taká sprostá? Prižmúrila som oči a pozorne som si ich premeriala. ,,Dobre, ale tvoja ochranka mi dá zbrane." Dostala som ho tam, kde som chcela. Teraz  mi konečne dá pokoj. ,,Čo? Nie." Usmiala som sa a zatvárila som sa "dotknuto". ,,Potom mi zmiznite z očí," zavrčala som a nohou som zabuchla dvere. Nezabudla som sa sladko usmiať. Pre istotu som zamkla všetkých šesť zámkov, ktoré som tam pripevnila, keď som sa tu presťahovala.

Vrátila som sa k telke a na nohy si vyložila Xiru. ,,My sa tak ľahko nedáme, že?" šepla som jej a jemne som ju pohladkala po bielej srsti. Potom som si zapálila cigaretu s marihuanou a dým som postupne vypúšťala z úst.

Ráno som sa zobudila na gauči ako ležím dole hlavou. Zastonám a opatrne sa posadím. Hlava ma príšerne bolí a krúti sa mi. Okolo mňa sa vznáša dým z cigarety, a preto otvorím najbližšie okno, ktoré je po ruke. ,,Kurva," šepnem, keď uvidím malú mláčku vývratkov, ktoré som včera musela vygrcať. Zakňučím a z kúpeľne vytiahnem vedro. Celú cestu si opakujem jedno slovo. ,,Kurva, kurva, kurva......."

Po raňajkách som sa obliekla do prvého, čo som chytila do ruky. Čierne legíny, čierne tričko s fakerom a biele tenisky.  Vlasy som si zopla do messy drdolu. Obyčajne by som si urobila svoj obvyklí make-up, no príliš ma bolela hlava a nemala som dostatok síl na to, aby som sa hrajkala s niečim úplne nepodstatným. Teda pre mňa.

Z bytu som odchádzala, až keď som dala jesť svojej mačke. Na očiach som mala obrovské slnečné okuliare, aby ľudia nevideli moje zhúlené oči, ktoré boli celé červené.

Sadla som si do mojej naobľúbenejšej kaviarni, kde aj robím, no našťastie dnes mi dala šéfka pokoj. Keď prišla moja kolegyňa, objednala som si karamelové latté so škoricou a pohár vodky. Chvíľu si ma premeriavala a napokon požiadala o občiansky. Z kabelky som vytiahla svoj falošný občiansky a ukázala som jej ho so spokojným úsmevom. Ticho sa otočila a zmizla vo vnútri kaviarni.

Radšej sa prosím ani nepýtajte z kadiaľ mám falošný občiansky. Cesta, ktorou som si ho vybavila, by sa vám nepáčila.

Popíjala som latté, keď si ku mne prisadli traja muži. Nepotrebovala som ani zdvihnúť zrak, aby som vedela, že sú to tí istý, čo včera. ,,Čo zase chcete?"zavrčala som. Začínali mi poridne liezť na nervy a neručila som za seba. Je celkom dosť možné, že ich zabijem. ,,Tina, nechaj ma to vysvetliť." Nedal mi veľmi na výber, pretože predo mňa položil štyri rôzne papiere, ktoré som si prezrela. ,,Dobre, pripustím, že ste môj "otec", no prečo ste ma nevyhľadal skôr?" opýtala som sa nezaujato a pohľadom som prechádzala po papieroch. Jeden bol môj rodný list, druhý bol DNA test, tretí bol o mojej adopcii, ktorú moji rodičia uskutočnili a posledný papier bolo potvrdenie o tom, že keď rodičia zomrú, idem do opateri svojho biologického otca. V skratke, kurva! ,,Včera ráno mi volal tvoj brat a oznámil mi, že už nejakú dobu nemáš opatrovníkov, takže som to nemohol nechať tak."

,,Tu, sa ale píše, že po ich smrti ma máš mať ty, ale oni zomreli pred piatimi alebo šiestimi rokmi, nie som si teraz istá, nepočítam to."

,,Viem. Nezobral som ťa, lebo som myslel, že budeš v tej rodine šťastnejšia ako u mňa. Bol som zbabelý a hlúpy. Prosím, poď so mnou." Tááááááák, do riti! Ten chlap, ktorý je môj otec má slzy na krajíčku. Kurva, neznášam slzy a neznášam, keď musím niekoho ľutovať. Položila som papiere na stôl a odpila som si. ,,Musím hovoriť s bratom," šepla som a bez slova odišla. Dostala som sa do nového problému, zase.

Po hovore s bratom, ktorý mi potvrdil slová môjho otca, som sa zrútila. Pustila som mobil, ktorý s rachotom dopadol na podlahu, a potom som sa zviezla aj ja dole. Neplakala som. Bola som v priveľkom šoku, na to, aby som vyronila čo i len jednu slzu.

Zapálila som si cigaretu a z chladničky vytiahla vodku, ktorú som celú vypila.

Ahoooj,

tak je tu nová časť! Čo si myslíte, pôjde Tina so svojim otcom alebo nie?

Pokojne mi napíšte do komentáru, čo si myslíte a tiež ma môžte odmeniť ⭐.

                                                                                                    Veľmo Vás ľúbim,

                                                                                                                          BOOKLOVER89076🙈