Whom do I love? [Martinus Gunnarsen]

Zwei

Učiteľ ma vyvolal k tabuli a mne ostalo zle. Dôvod bol taký, že som sa tentokrát moc neučil a je to tým, že po prvé do školy moc nechodím a po druhé, Andrea ma otravovala celú noc takže som toho ani moc nenaspal.

Zdvihol som sa a chcel som ísť za učiteľom, ale môj žalúdok sa otočil o 380 stupňov a ja som bežal na záchod. Z prišlo mi zo všetkého zle.

Po vyprázdnení môjho žalúdka som si sadol na zem, schúlil sa do kíbka a začali mi tiecť slzy. Sedel som tam v bolestiach na zemi a premýšľal, ako sa rozísť s Andreou. Nechcel som ju raniť, pretože viem, že je dosť citlivá aj keď je to veľká sviňa a veľa krát mi ublížila.

Zdvihol som sa zo zeme a pomalým krokom som sa vydal do triedy. Hlavu som mal sklonenú ku zemi a bol som úplne bez nálady.

Zrazu do mňa veľkou silou niekto vrazil a obaja sme padli na zem. Pozrel som sa predseba a tam sedel nejaký chalan približne môjmu veku.

Mal blond vlasy, hnedé oči a vyzeral, že bol o niečo vyšší odo mňa.

"Prepáč ja ehm.. nechcel som"

"V pohode" povedal a pousmial sa "Som Lucas"

Chvíľu som sedel na zemi úplne bez slov a sledoval som jeho krásne oči, pery a...

"Si tu prítomný?" opýtal sa a zase sa pousmial

Ach ten jeho dokonalý úsmev... počkať...

"Ehm ja som Martinus" povedal som a natiahol som ruku k nemu

"Prepáč, ale už budem musieť ísť" povedal trochu sklamane

Než som stihol niečo povedať Lucas bol preč a mne nezostávalo nič iné len sa zdvihnúť a vraátit sa naspäť do triedy.

Keď som sa vrátil cítil som na sebe nepríjemné pohľady všetkých mojich spolužiakov. Totižto som celkom nenávidený a šikanovaný kvôli tomu, že si myslia, že je výhoda mať niečo ako domáce učenie. No opak je pravdou. Otec je na mňa dosť prísny a ja som rád keď môžem ísť do školy. Nechodím sem často, to je pravda, ale som tu rád aj cez všetky tie šikany a celú závisť od mojich nie moc milých spolužiakov.

A aby som sa dostal k veci prečo chodím občas do školy, je to z toho dôvodu, že môj otec má dve práce a občas chodí na služobné cesty a tým pádom ja musím ísť do školy, aby som nič nevynechal.

Sadol som si na miesto a ticho sedel. Učiteľ bol prísny, ale asi pochopil, že mi nie je najlepšie a tak ma nechal na pokoji a pokračoval vo vyučovaní.

O necelých päť minút zazvonilo na prestávku a to znamenalo šikanu. Už som bol zvyknutý takže ma to už nejako moc neprekvapuje.

Hneď ako učiteľ odišiel z triedy sa všetci nahrnuli okolo mojej lavice a začali ma urážať. Neskôr to prešlo však do horšej fáze a to bola ta, že ma odvliekli na záchody, kde ma začali mlátiť. Dostal som niekoľko rán päsťou do tváre a do brucha. keď som už nevládal, hlavný člen tejto skupiny, Tom prišiel ku mne a kopol si do mňa.

Ja som začal vypľuvať krv z úst a začal som strácať vedomie. Posledná vec ktorú si pamätám bola tá, že nejaký chalan vošiel na záchody aj s učiteľom a hneď po tom som stratil vedomie.
_______________________________
Nová časť je po dlhej dobe na svete. Dúfam, že sa Vám páči aspoň trochu.