obludy.

6 2 0
                                    

letím voľným pádom,
rútim sa pomedzi oblaky,
prebíjam sa ľadom,
črepy tvoria osudové znaky.

padám stále ďalej,
míňam hviezdy, hmloviny,
potápam sa v nekonečne,
niet v diaľke žiadnej roviny.

nikde vtáčka, ani muchy,
život akoby stratil sa,
okolo len zvláštne tvory,
pomaly obkolesia ma.

čím bližšie idú,
tým jasnejše mi to je,
sú to ony, obludy,
a už vidím, kam dnešok speje.

hĺbka, čo otvára sa mi pod nohami,
strach, čo moju hlavu zahalil,
smútok, čo zachvátil moju dušu,
tep, ktorý sa zrýchlil a spomalil.

zrazu zaznie úder,
krv na okolo rozlieva sa,
kosti zlomili sa ako stebielka,
a obludy kričia, "traste sa!"

Thoughts of a sick headWhere stories live. Discover now