Raz si vezmem toho Diabla, čo mi kradne sny❤️

▪️11▪️

Po tom ako som ho uspokojila sme ešte zaspali. Keď som vstala bola už asi jedna hodina poobede. Adam už nespal. Počula som vodu, takže asi sa sprchoval. Vstala som a po obliekala sa do svojich vecí. Vošla som do obývačky. Išla som ešte po umývať riad, ktorý sme pred tým nedokončili.

Sprchoval sa asi hodinu. Už som mala umytý a odložený celý riad a aj kuchyňa bola uprataná. Stále nevychádzal tak som sa uvelebila na gauči a pustila som si telku.

Zazvonil zvonček. Chvíľu som rozmýšľala či mám ísť otvoriť, veď tu nebývam. No nakoniec som otvorila. Asi som sa nerozhodla najšťastnejšie. Cez dvere sa do bytu vrútila nejaká blondína. Prebehla sa po byte a následne, keď nikoho nenašla, začala zjapať po mne. Začala do mňa štuchať a ja som nevedela čo sa deje. Vtom vyšiel z kúpeľne Adam. Ona sa hneď rozbehla k nemu a išla mu dať facku, no zadržal jej ruku. Začala ho biť do hrude a kričať ako jej to mohol spraviť. On ju len odviedol na chodbu pred byt a tam jej niečo hovoril. Ja som si medzi tým zobrala všetky moje veci a odišla z bytu. Na chodbe sa ma ešte Adam pokúsil chytiť za ruku, neskôr aj dobehnúť, ale bola som už ďaleko.

Kráčala som domov a v hlave mi vírilo milión myšlienok. Kto to bol? O čom to hovorila? Čo jej urobil? Sú spolu? Čo jej hovoril na chodbe?

Keď som prišla domov, len som sa pozdravila rodičom a zamyslená som mierila rovno do svojej izby. Hodila som sa na posteľ. Chcela som sa odreagovať a pozrieť si niečo na internete. No nemohla som nájsť mobil.

,,Do riti!! Ja som taká blbá! " Zabudla som si ho u Adama. Takže sa tam budem musieť vrátiť. Dobre nechám to tak. Je nedeľa, takže buď tam pôjdem ráno, alebo poobede. A možno mi ho donesie... Ale o tom veľmi pochybujem.

Pondelok
Crrrrn! Crrrrn!
Začal mi zvoniť budík. Rýchlo som po ňom hodila ruku a vypla ho. Ešte 5 minút som sa váľala v posteli. Potom som vstala a išla som si rovno umyť zuby. Dnes nemám chuť na raňajky. Otvorila som moju skriňu a tak ako každý deň som si v hlave opakovala, že si nemám čo obliecť.
Neskôr som si uvedomila, že sa takto trápim stále, ale pre koho? Načo sa mám parádiť? Po včerajšku som nemala chuť ani na rifle. Obliekla som si voľné tepláky a oversize mikinu. Na hlave som si urobila rozstrapatený drdol. Dnes som si ani nenamaľovala obočie, čo znamená, že mám pravdepodobne vnútornú krízu. Nachystaná som bola rýchlo.
Obula som si topánky a vyrazila z domu, naproti Mii.

Keď som už bola pri jej dome, zavolala mi, že bude 8 minút meškať. Výborne! Povedala som jej, že ja už pôjdem do školy.

V škole som bola druhá. DRUHÁ!!! A kto bol prvý? Kto iný ako ADAM! Myslím, že som asi prežila infarkt alebo mozgovú príhodu keď som ho v tej triede uvidela, samého. Len som prešla okolo. Ani som sa mu nepozdravila. Sadla som si na svoje miesto a on sa postavil. Pomaly kráčal ku mne. Srdce som mala v žalúdku.

,,Ahoj, toto si si u mňa včera zabudla" povedal.
,,Hej viem ďakujem''
,,Nechcela by si zájsť poobede na kávu a porozprávať sa?"
,,Ešte neviem ale teraz ma nechaj idem na WC"