4. Kapitola

28 4 1
                                    

Emily

Dopočula som sa, že ten klobučník a úchylak jeden, ublížil Maye. To rýchlo vyjdem s izby a mierim si to k nemu s nasraným pohľadom. To prehnal. Nikto nebude predsa ublížovať mojim priateľom!
Videla som ho ležať na gauči. Skočim naňho. ,,Čo si to dovoluješ!! Ty parchant!! Prečo si jej ublížil!!" Priletí mu odo mňa facka na tvár. On sa však ďalej úškrna. Potom zistím, čo sa deje. Zoskočím z neho a s nechutnym výrazom ale zároveň červená sa naňho mračim. ,,Čo to kurva! Si robíš srandu?!!" Skriknem po ňom. Nohavice mal rozopnuté a to sa mi nepáčilo. Neodpovedal, zrejme bola chyba, že som si naňho sadla. Radšej som dobehla do izby.
Kde som si sadla na zem a s oči sa mi drali von slzy.

Niekto zaklopal. Bola to Ami. Hneď vojde dnu, zavrie dvere a kľakne si ku mne. ,,Čo sa deje?" Spýta sa má smutné a objime má.  Všetko jej poviem a ďalej ju objimam, ono s dievčať vedia všetci o tej veci čo sa mi stala pred dvoma rokmi, ale Ami a Maya sa o tom najviac zaujímali. Takže vedia presne aj ako sa to stalo. ,,To bude v pohode, Emily, veď sa nič nedeje, dobre?" Utrie mi slzy a usmieva sa ďalej na mňa. Obydve sa postavíme a sadneme si na moju posteľ. Chvíľu sme sa bavili o tom, čo Sa nám tu páči a ako to všetko berieme, napokon odišla, som tu už sama. Schúlim sa v posteli a sledujem stenu proti mne.

Ležala som až do obeda v posteli. Potom ma niekto začne volať na obed. Neochotne sa zdvihnem a idem dole. Sadnem si a len sledujem tanier. Nakoniec si podopriem hlavu rukou a vidličkou si občas niečo dam do úst. Ami a Maya ma neustále sledujú. Nevydržím to už,  tak sa postavim a odídem radšej si pozrieť celú vilu. Nechcem tam s nimi ostať.


///oh ňou cringe slovenčina 😜

 Ten Pravý Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt