6. Kapitola

26 4 0
                                    

Miu

Všetci dojeme a odchádzame do izieb, po ceste ucítim, že ma niekto sleduje, ale nejak to nevnímam a snažím sa ísť čo najrýchlejšie do izby.
Pred sebou uvidím Ayata. S úškrnom ide ku mne a ja sa snažím ísť rýchlo do izby. Chytí má a stiahne k sebe. Olizne mi krk a ja cuknem sebou. ,,Čo robíš?!" Zakričím naňho, ale ústa mi zakryje svojou rukou. ,,Ššš..Aisha mi to nechcela dovoliť, tak som sa rozhodol ísť za tebou sám~" úškrnie sa. Chvíľu nič,  ale potom sa zakusne do krku, jedine čo som dokázala bolo, že som pootvorila ústa a snažim sa o krik, ale vychádzajú iba bolestné tiché steny, ústa mi však stále zakryval rukou. Po tvári mi tiekli slzy, pretože tá bolesť stúpala. Nedokážem ďalej stať, moje nohy sa podlomili, ale Ayato má chytí okolo pásu a pritiahne bližšie. Shu ide okolo nás, ale len si niečo pre seba povie. Nechápem to, prečo mi nepomohol. Začnem sa cítiť slabo a oči sa mi zatvorili.

Zobudím sa. Zostanem ležať a nemám v úmyslu sa hýbať, alebo si sadnúť. Cítila som sa oslabená? Neviem, ale divný pocit to bol. ,,Už si konečne hore." Počujem hlas, známy hlas. Aisha na mňa pozerala. ,,Musela som Ayata od teba doslova odtrhnúť. Pretože mu zrejme chýbala tá krv, ani sa mu nedivím, keď som sa nenechala,  a začala sa proti nim brániť, takže majú teraz takzvané vás, musíte sa tiež brániť." Zasmeje sa, no mne to vtipné nepríde, zamračím sa a otočim na druhú stranu, takže som jej chrbtom. Takéto vtipky, nech si nechá pre seba.

//sksksksksks cringe kapča

 Ten Pravý Onde histórias criam vida. Descubra agora