Change of boredom life, in to the fun life

Depresie a strach

-Idem za Domčom,vidíme sa zajtra. Papaaaa- povedala som Timei a odišla som.
Keď som stála pred naším bytom tak som rozmýšľala že kde pôjdem. Síce som Timei povedala že idem za Dominikom ale nešla som. Nie preto žeby som jej chcela klamať ale sama som nevedela kde idem.
Len tak som sa poflakovala po uliciach Pardubíc. Bolo už chladnejšie počasie takže ľudia o tom čase veľmi v meste neboli. Bolo okolo pol noci a ja som nevedela čo mám robiť a kde ísť,a tak som sa rozhodla že pôjdem za Nikom.
Keď som tam prišla tak mi otvoril Dominik a pozval ma dnu. Videl že so mnou nie je niečo v poriadku,a tak ma pevne objal.

*Něco se děje?
- Ja neviem,túlala som sa vonku asi tak hodinu a dosť som zmrzla.
*Pojď...

Odišli sme k nemu do izby,myslela som si že sa bude chcieť len so mnou vyspať ale opak bol pravdou. Keď sme prišli tak mi dal nejaké tričko,uterák a poslal ma do sprchy nech sa trochu zohrejem. Napustil mi vaňu a nechal ma tam. Keď som vliezla do vane tak sa na mne prejavila únava s výčitkami kvôli môjmu správaniu k Timei a Danke. A tak som tam sedela schúlená v rohu vane a po líci mi stekali slzy,keď v tom zrazu sa otvorili dvere a Dominik vošiel dnu:
*Co se děje, kotě?
- Ja neviem- povedala som a vyhŕkli mi z oka slzy.
*Pojď sem - povedal,sadol si vedľa vane a zo zadu ma objal.

Cítila som jeho dych na mojom ramene. Bol to príjemný pocit. Pri ňom som mala pocit že ma má niekto rád. Jasné že okrem Timei aj keď náš vzťah v poslednej dobe nebol práve najlepší. Sedeli sme tam tak asi pol hodinu a nepovedali sme ani slovko. Potom som sa rozhodla vyliezť z vane,a tak mi podal uterák a tričko. Potom sme šli naspäť do izby. Ľahla som si do postele a prikryla sa perinou keďže mi bola zima. Potom prišiel on a doniesol nejaké jedlo a víno. Ale najlepšie na tom bolo že za celý ten čas sme stále nič nepovedali. On by aj chcel niečo povedať ale nemal čo. Jedlo som gestom ruky odmietla ale víno som si dala.
A tak sme pili víno a ja som sa opierala o jeho hruď. Tak sme sedeli ďalšiu pol hodinu až napokon on prerušil to ticho medzi nami :
* Řekneš mi co se stalo? Nikdy jsem tě takhle neviděl takže nevím co mám od toho čekat.
- Ja neviem,tá samota vo mne prebudila moje svedomie. A to sa zas ozvalo slzami...

Keď som to povedala tak som sa skĺza a ľahla si. On si ma pritiahol k sebe a dal mi pusu do vlasov. Potom zaspal. Ja som nemohla zaspať. Bolo asi tak pol štvrtej a ja som stále nespala. Mala som chuť zavolať Timei a ospravedlniť sa za moje správanie za posledné týždne. Ale nechcela som ju budiť a plus niečo vo mne povedalo nech jej to poviem osobne.

Vstala som z postele a išla si zapáliť na balkón. Nik spal. Ani sa mu nečudujem aj ja by som rada spala ale stále keď som zavrela oči tak sa ozvali staré spomienky na všetko zlé čo sa mi kedy udialo. A tak som si šla dať cigu. Keď som tak sedela na balkóne tak som sa rozhodla že nakoniec zavolám Timei.
*Ahoj ?- prekvapene povedala rozospatá Timea.
- Ahoj,zobudila som ťa?
*Aj hej,niečo sa deje ?
- Áno,prepáč mi.
*Za čo?
- Za to že som sa posledné týždne k tebe nesprávala ako by som mala. Veľmi ma to mrzí mojko, chcem aby všetko bolo tak ako predtým.
*Neboj sa,ja sa nehnevám. Ani ja som sa nesprávala najlepšie. Takže prepáč aj ty mne.
-Stalo sa nám to čo sme si hovorili že sa nikdy nestane.
*Čo?
- To že keď medzi nás dve vošli typkovia síce každý iný,tak sme boli k sebe odporné.
*To máš pravdu,dajme si že už to bude lepšie a lepšie tak ako sme si to predstavovali na začiatku.
-Amen.
*Mojko,idem spať. Vidíme sa zajtra.
-Dobrú noc. No asi hej lebo dnes ešte zostanem tu. Okejj?
*Dobre,idem a choď aj ty. Lebo zajtra budeš vyzerať ako mŕtvola.
-Áno pane..

Zložila som a ďalej som sedela na balkóne. Až kým neprišiel Dominik a nezobral ma dnu:
*Venku je zima, jdeme spát.
- Inak mám otázku.
*Poslouchám.
-Ako to je medzi nami vôbec?
Spýtala som sa ho a ako odpoveď som dostala bozk a vrúcne objatie. To mi ako odpoveď stačilo. Zatiaľ...