Podľahnutie

608 23 1
                                    

Pár dni som Dominika nevidela. Presnejšie od Natáliiných narodenín.
Nevidela som ho preto lebo november sa už blížil a on robil posledné úpravy na albume. No,posledné ako posledné. Skôr by som povedala že sa začal pripravovať na vydanie albumu.
Jazdil do Brna a už začali znova koncerty Plzeň atď.

A práve preto sme sa dlhšie nevideli. A ja som to tiež v poslednej dobe nemala ľahké. Vyhodili ma z práce a ja som si musela hľadať niečo iné. Už som nechcela ísť robiť čašníčku ani nič podobné,chcela som normálne denné zamestnanie a voľné víkendy ako to bolo tam kde som pracovala predtým. Prácu som našla rýchlo. Už som poznala nejakých ľudí, ktorý poznali ľudí a tak som sa dostala k práci v zubnej ambulancií. Začala som pracovať ako zubný asistent. Bola som rada že som našla túto prácu keďže to mám aj vyštudované a keď som ešte žila v Košiciach tak som to aj robila. Ale po nejakom čase som odišla a začala rozbiehať vlastný biznis,ktorý nevyšiel,a tak som odišla do Pardubíc kde som nemohla zohnať prácu zubnej asistentky.

Prvé dni v novej práci boli ťažké,najťažšie bolo zvyknúť si na novú pracovnú dobu. Predtým som pracovala od 9 do 17 ale keď sa mi podarilo skončiť skôr tak som mohla odísť, a teraz pracujem od 7 do 17 a niekedy aj dlhšie ale za to sú aj príplatky. Zarábam oveľa viac ako predtým,a tak mi to za to stojí.

*Ahoj,kotě. Přijdeš dnes ?
-Ahoj? Kde mám prísť?
* Jdeme do Zlína. Máme tam show pro Footshop.
-Aha,ja neviem. Mala by som ísť?
*Jo? Proč ne?
-Neozveš sa týždne a teraz mi len tak zavoláš a spýtaš sa či nejdem s vami na koncert ? To kde sme ? Halooo?!- bola som fest nahnevaná keď si Domčo z ničoho nič zavolal.
*Promiň, ale měl jsem hodně práce. Vynahradím ti to.
- To dúfam,takže kedy po mňa prídete?
*10 min ?
-Och bože,no dobre.
Nevedela som absolútne čo na seba ale povedala som si že dnes musím vyzerať dobre keďže tam budú čajky, ktoré sa samozrejme budú okolo nich točiť. A tak som si na seba dala čierne úzke rifle,Rafy a tričko ktoré som dostala od Timei- malo veľmi zvláštny výstrih. Bol až po pupok ale nebol veľmi nevkusný. Keďže ja mám dosť malé prsia tak som ich nemala problém pod to tričko skryť. Vyzeralo to dobre,na to som ešte prehodila koženú bundu a mohla som vyraziť.

Keď sme tam dorazili tak už tam bolo dosť ľudí,ktorý čakali na show.
Show som si užila z perspektívy fanúšika.
Keď to skončilo tak ja som išla niekde popodiaľ keďže mi volal Erich kvôli návšteve. Keď sa náš rozhovor skončil tak som šla hľadať Dominika. Dlho to netrvalo keďže okolo nich bolo vždy veľa ľudí a tak som len sledovala kde je tých ľudí najviac.

Keď som tam prišla tak vedľa Nika stála nejaká čajka a vyzerala že po ňom dosť ide. Ona ho veľmi nezaujímala. Bola to celkom pekná baba ale on len zaujato pozeral do mobilu. Vyzeral nervózne. Keď som sa snažila dostať cez tých ľudí k nemu tak mi začal vybrovať mobil. Čudovala som sa keďže som nemala vypnuté zvonenie ani nič také. Vzala som mobil do ruky a pozrela sa že čo mi to prišlo. Boli to správy od Dominika. Nevedel kde som bola a preto sa aj tak tváril. Keď som prišla k nemu tak hneď mi venoval objatie a bozk. Bolo tam fest veľa ľudí a ja som sa cítila trošku nepríjemne ale Nik mi pošepkal do ucha nech si z toho nič nerobím.
Jakub tam sedel a rozprával sa s nejakými ľuďmi a Nik vedľa neho. Ja som si nemala kde sadnúť a tak som si mu sadla na koleno.
- Som unavená,kedy pôjdeme späť do Pardubíc? spýtala som sa Dominika.
* Už jdeme, Radek už čeká v autě.
A tak sme šli k autu.

Cestou domov som v aute zaspala Nikovi na nohách.
Ani neviem ako ale keď som sa zobudila tak som ležala v jeho posteli.
Vstala som a dala si zo seba dole oblečenie potom som si znova ľahla.
V tom do izby vošiel Nik a niečo si hmkal.

*Spíš nebo si nahoře?
-Dajme tomu že spím.
*Tým mi chceš něco naznačit ? spýtal sa keď uvidel že na seba nič nemám.
- Áno, to že by si mi mohol dať nejaké tričko lebo sa cítim veľmi nepríjemne takáto obnažená.- povedala som a začala sa smiať. Ležala som na posteli a keď som sa začala smiať tak ma Nik zodvihol z postele a postavil ma vedľa skrine a dal mi nejaké tričko.
-No konečne.
*To tričko ti sekne ale bez něj si krásnější.

Keď to povedal tak som prišla k nemu, dala som z neho dole tričko a pomaly som mu skĺzla rukami od krku až po opasok na jeho nohaviciach. Tam som sa zastavila a pobozkala ho. V tom ma schytil a dal mi dole tričko.
-Teraz som sa obliekla a ty ma už ideš vyzliekať?- zo srandy som povedala.
On ma položil na posteľ a dal si dole nohavice.

Milujem na ňom to že keď raz niečo chce tak to aj dostane. Ja som mu nikdy nevedela povedať nie. Mal v očiach niečo zvláštne čomu som nevedela odolať.

 Change of boredom life, in to the fun lifeTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon