Change of boredom life, in to the fun life

Prekvapenie

*Co sa děje ?-spýtal sa ma Rendy.
-Nič len.... Bojím sa.
*Čeho?
-Dominika.
*Co? Proč?
-Že mi ublíži.
* Dominik by tě nikdy neuhodil a ne jen tebe ale ledajakou jinou ženu.
-Toho sa nebojím.
*Tak čeho?
-Že ho prestanem baviť a nájde si inú čajku na hranie.
*Při něm s tím musíš počítat. Bohužel.
-Viem aj som s tým počítala ale v poslednej dobe som sa na neho dosť namotala.
*Podle mě i on na tebe. Jeho není časté vidět s nějakou ženou jinde než v posteli. A ty jsi ta která je s ním i mimo ni. Mám pocit že on je namotán na tebe.
- Ja neviem. Som z neho zmätená...

Dlho som sa takto nikomu neotvorila tak ako jemu teraz. On len počúval a keď som skončila tak ma len objal. Ani neviem prečo ale plakala som. Niekedy mám také chvíle kedy plačem bez dôvodu. Minule sa mi to stalo keď som upratovala byt. Moja hlava je veľmi divná a pochybujem že by niekto chcel do nej vidieť.
Keď som sa ako tak upokojila tak ma Rendy odniesol do postele a ľahol si vedľa mňa.

*Kuurva! - zvrieskol Rendy keď mi zazvonil budík, a tak ma zobudil. Bolela ma hlava ani som poriadne nevládala stáť na nohách a nie to ešte ísť do práce ale musela som.
Vstala som,obliekla sa a odišla. Rendyho som nechala ešte spať, veď čo by sa mohlo stať keď tam zostane sám? Veď predsa nič. Jedine žeby sa tam zastavil Dominik a našiel ho spať v mojej posteli. Ale to je predsa nemôžné. Dominik sa stále ohlási predtým ako príde. Len žeby to nebola pravda? Jasné, že sa vždy ohlási. A čo by tam chcel ? Veď predsa vie že som v práci.

Po práci som prišla do nejakého zvláštneho bytu. Bol tam kde aj môj byt ale bol iný. Čistý. Žeby Rendy upratal? Prečo by to preboha robil.

Keď som vošla a videla ten poriadok tak som stratila reč. Až po chvíli som zo seba dokázala dostať nejakú zmyslu plnú vetu. Pretože keď som vošla do bytu tak čistota nebolo to jediné čo ma prekvapilo. Nový gauč,stôl v kuchyni,nová kuchynská linka a nový odkladací priestor na bundy,mikiny,kabáty a topánky. Wau. Netušila som odkiaľ sa to tam vzalo. V kuchyni som našla sedieť Timeu,ktorá sa kochala novou linkou.
-Ahoj ? Toto si urobila ty ?
*Ahooj,to nie ja ale robotníci. Ja som to len zacvakala.
- Ty si mala nejaké peniaze?
*Veď tie naše spoločné peniaze čo sme si odkladali na prerábku.
-Jaaaj, a prečo si potom povedala že ty si to zaplatila?
*No hej,ja som im dala tie peniaze. Naše peniaze ale dala som ich ja.
- No super.
*A ako sa ti to páči?
-Wau. Vyzerá to ako iný byt a to tu ani nie je veľa nových vecí.
*Ďakujem.
-A kedy si to prosím ťa stihla ?
*Keď si v práci tak sa toho dá veľa stihnúť.
- Tak to som si nemyslela.
*Tá vidíš. Inak kedy si mi chcela povedať že si sa rozišla s Dominikom ? -spýtala sa takým zvláštnym odsudzovacím tónom a ja som hneď vedela na čo naráža
-Nikdy. To bol Rendy z Caffetterie. Večer sme boli opití,a tak tu prespal. To je celé.
*No dobré. Nebudem vyzvedať.

Po dlhšej dobe sme sa s Timeou fakt dobre porozprávali. Sedeli sme v kuchyni až pokiaľ sme neboli unavené. Potom sme si šli obe ľahnúť.

Prešla nejaká doba a ja som sa na Dominika namotávala čoraz viac a viac. Síce v poslednej dobe trávil veľa času v štúdiu ale tak s prichádzajúci albumom sa to dalo čakať. Aj keď bol album hotoví a on už nič nenahrával naň tak nepoľavil a ďalej pracoval na nových veciach. Posledných pár dní pred vydaním sme sa skoro ani nevideli,iba keď som za ním prišla do štúdia a potom k nemu do bytu na jednu noc. V štúdiu sa mi veľmi nevenoval a keď sme prišli k nemu tak jediné čo ho zaujímalo bol sex. Mala som pocit nejakého odcudzenia z jeho strany ale môže to byť len chvíľkové.

*Ahoj kotě, dnes všichni někde odešli. Nechceš zajít na večeři? -ozval sa v telefóne Dominikov hlas.
-Ahoj,jasné.
* Dobře, přijdu po tebe dobře?
-Okejj. Kedy prídeš? Aby som sa nevedela nachystať.
*Nooo podle vzdialesti od tvého bytu tak deset sekund.
-Čo? -ani som to nestihla dopovedať a uz mi zvonil pri dverách.
*Chyběla si mi -povedal a hneď ma objal a pobozkal. Ja som mu to samozrejme opätovala.
-Mal si zavolať skôr aby som sa pripravila.
*Nechtěl jsem protože by sis na sebe oblékla něco pěkné a vkusné a to teď nechci.
-Prečo? - nechápavo som sa ho spýtala a on si dal dole kapucu čo mal na hlave.
*Proto.
-Preboha. To čo má byť?- dopovedala som a hneď som sa začala smiať. Mal rúžové vlasy. Vyzeralo to vtipne.
*Líbí se ti to?
-Absolútne nie. Na tú zelenú som si už zvykla a teraz si mám zvykať na toto ? -povedala som mu cez záchvat smiechu.
*Nesměj se.
-Musím,veď vyzeráš ako z nejakého anime.
Nedokázala som sa prestať smiať,jeho to už začínalo trochu hnevať, a tak som sa radšej šla chystať.