NO CONTROL

2

Louis POV

Sedel som v aute pri okne. Stehno nebolelo tak ako predtým, no stále som ho cítil viac ako akúkoľvek inú časť môjho tela. Rozmýšľal som nad tým, ako asi budem vystupovať, no dúfal som, že to nejako dám.

Prišli sme na štadión a tam nás už čakalo pripravené pódium. Vyskúšali sme si zaspievať pár pesničiek,precvičili sme si choreografie a zašli sme sa obliecť a pripraviť sa do zákulisia. Keď prišiel náš čas, začali sme show pre našich verných fanúšikov.

Počas koncertu na mňa chalani pokukovali, či som v poriadku a ja som sa každý krát na nich usmial. Fanúšikovia neboli zvyknutí u mňa na tak málo energie a bolo vidno, že boli sklamaný,že sa nekonala žiadna lilo water fight. Nakoniec začal Niall hrať na gitare poslednú pesničku a fanúšikovia začali spievať spolu s nami, len čo započuli prvé tóny.

Little Things bola posledná pesnička, ktorú sme dnes mali odspievať a ja som bol šťastný, že si konečne môžem sadnúť na vyvýšené pódium. Spoločne sme dospievali poslednú slohu, poďakovali sa fanúšikom a rýchlo nasadli do autobusu. Tam na nás čakalo pár ľudí z ochranky. Paul s jeho týmom išli za nami v druhom autobuse, takže sme mali pokoj od jeho otázok, no vedeli sme, že potom nás už neminú.

Rozhodol som sa ísť si ľahnúť, no prišiel ma pozrieť Harry.
Sadol si na menší gauč oproti poschodovej posteli, na ktorej hore spal Zayn a dole práve ja.

„Si v pohode Loui?" opatrne sa pozrel na moju nohu a ja som nahodil úsmev.

„Iste Hazza, nemusíš sa báť," unavene som mu odpovedal a pokračoval som, „vieš, že zajtra ráno nahrávaš a už je neskoro, tak si prosím choď ľahnúť."

„No musel som ťa skontrolovať," usmial sa Harry a poprial mi dobrú noc. Pomaly som si ľahol a okamžite zaspal.

Spánok ubehol ako nič a už som cítil ako ma Zayn budí.
Spoločne sme rýchlo z autobusu prešli do hotela. Obzrel som sa a započul som francúzštinu. Takže už sme v Paríži. Máme tú večerný koncert, no ešte predtým musíme niečo vyriešiť.

V hotelovej izbe nás čakal Paul a upieral neúprosný pohľad na mňa. Prinútil som svoje pery vyčarovať úsmev a nevinne som uprel moje oči na tie prepaľujúco hnedé.

Viedli sme vojnu s očami, v ktorej som nakoniec prehral ja, pretože som potreboval žmurknúť. Keď sme skončili, zistil som, že sa na nás pozerali aj ostatný chalani. Odvrátil som hlavu na veľké okno a Paul začal s čistením našich žalúdkov.

„Ako si predstavujete takéto niečo ?" pomaly začal a dával výraz na každú slabiku.
„Vedel som, že pôjdete bez Liama, no to, že sa takéto niečo stane, nikdy nebolo v pláne !
Viete, že kebyže sa o tomto dozvie Simon, mali by sme všetci veľký problém !"

„Že mu to nepovieš?" okamžite som zareagoval.

„Nie, no viete čo bola naša dohoda!" s obvinujúcim hlasom vyhlásil.

„Áno vieme, že sa nám nemá nič stať, no nebola to Louisová chyba," zastal sa ma Niall, „to práve na mňa chceli streliť a Louis sa predo mňa hodil."

„Dobre, pre tentokrát vám to odpustím, no viac už nie, jasné vám to je ?"

„Áno," zahlásili sme všetci jednohlasne.

„Tak vás teraz zavediem do arény, tam si dáte skúšky a potom pôjdete riešiť biznis, fajn ?" Nepočkal na našu odpoveď, už aj otvoril dvere a počkal na nás pred výťahom.

Vyriešili sme všetko spojené s dnešným večerom a chystali sme sa na ďalšie stretnutie.

Tentokrát šlo práve o predaj našich kúpených zbraní za celkom tučnú čiastku. Nevedeli sme presne koho môžeme čakať, veľa kontaktov sme vo Francúzsku nemali.

Všetci sme nastúpili do čierneho auta. Ja som si na sedadle v hlave dohováral, že sa už do rany hádzať nemám a poprípade iba dotyčného, na koho sa mieri, postrčiť a nebyť takým sprostým. Tá bolesť mi dostatočne stačila iba na jeden raz.

Vystúpili sme v opustenejšej dedine pri hlavnom meste Francúzska.
Prišli sme s oneskorením, predsa sme si to mohli dovoliť, či nie ? Sme celkom veľkými rybami v rybníku a nejaké malé rybičky o ktorých sme doteraz ani nevedeli, by si ani škrtnúť nemohli.
Keď sme oznámili Paulovi, čo chceme robiť mimo našej kariéry, najprv padol na zadok, no neskôr nám so všetkým pomohol.

Odvtedy sme mali také rozcvičky, že na druhý deň si sa nielenže nemohol postaviť z postele, ty si sa ani pretočiť nevládal.

Hľadal pre nás informácie o všetkých dôležitých a dohadzoval nám kšefty a my sme už len mali povedať, či ideme do toho alebo nie.

Nikdy sme to nepovedali Simonovi. Ten by to neodsúhlasil nikdy v živote a tak sa to snažíme držať v najväčšej tajnosti. No úprimne by sme si mohli povedať, že pre neho sú dôležité peniaze a to čo z nás a fanúšikov vytiahne, nie to kam ideme pred koncertmi alebo po.

Ale vrátim sa naspäť do reality.
Vystúpili sme z auta von a ocitli sa na mieste kde sme sa mali stretnúť s druhou obchodujúcou stranou. Je pozitívnejšie toto všetko brať ako obchod, ak obchod zahrňuje zbrane mieriace

Okamžite ako sme sa postavili pred auto sa z rohu blízkej budovy vyrútilo auto.

Zayn sa postavil dopredu, pretože on je väčšinou ten kto hovorí.

Nevedeli sme, koho môžeme očakávať, pretože Paul nám nechcel nič povedať.
Jediné čo nám oznámil bolo, že budeme prekvapený. Následne s veľkým úškrnom išiel ďalej a tváril sa, že nepočuje nadávky na jeho osobu, ktoré vychádzali z našich úst.

Preto sme pozorne sledovali kto vystúpi.
Okamžite ako som zanailozval postavy piatich vystupujúcich postáv, musel som sa aj ja uškrnúť.

Zajtra mám písomku zo španielčiny a namiesto toho tu píšem tento výplod. Pogratulujte Janke 👏
Tomuto výplodu sa chcem venovať namiesto Secret Love, pretože som to viac premyslela a som si týmto istejšia. No čo myslíte, koho pohľad dám nabudúce ?

Neviem ešte ako budem vydávať alebo koľko toto bude mať kapitol, no chcem si trochu predpisovať aby sa potom neskôr nestalo, že nedám kapitolu 5 mesiacov, čo sa u mňa stáva 😬

Love ya ❤️ Podfukarka001