In his arms //OPRAVA//

Part: 14 (Bella)

„Chistian." Zamrmlem si pre seba, ale následne sa rozkašlem.

„Bella? Ak ma počuješ stlač mi ruku." Prehovorí nejaký hlas a do mojej ruky vsunie tú svoju.

Slabo ju stlačím na znak, že vnímam, ale následne tú ruku znova pustím. Neviem kto to je...

„Kde je?" zachripím.

Rozpráva sa mi veľmi ťažko. Bolí ma hrdlo, ale okrem toho aj celé telo. Je mi zle a krúti sa mi hlava. Len matne si spomínam na udalosti, ktoré sa udiali. A popravde som aj rada že niektoré veci si radšej nepamätám.

„Zbehnem po neho. Počkaj tu." Ohlási a hneď vypochoduje z izby.

Iste ako keby som mohla ujsť, sama pre seba si ironicky poznamenám. Na pár sekúnd zavriem oči dúfajúc, že všetko je to len zlý sen, z ktorého sa zobudím. Bolí ma všetko, ale snažím sa na to nesústrediť. Aj keď je to ťažšie, ako sa zdá.

Snažím sa sústrediť na biely plafón, ktorý ma síce vôbec nezaujíma, ale to absolútne nevadí. Snažím sa len svoju myseľ sústrediť na niečo iné, ako som ja, moje telo a bolesť, ktorú pociťujem. A až dva hlasy vstupujúce do izby ma privedú späť k realite.

„Ako sa má Charlie?" Christian, ktorý si sadne ku mne ma aspoň na malý moment upokojí.

Nejakým  zázrakom som rada, že znova počujem jeho hlas, že je pri mne, a že sa na mňa nevykašľal.

„Má sa fajn. Zajtra ma chce konečne zoznámiť s jej rodinou tak sa celkom bojím. Vieš oni sú normálna rodina, ktorá vôbec nezapadá do nášho životného štýlu." Zasmeje sa neznámy chalan.

„Neboj sa zvládneš to. A spali ste už spolu vôbec?" Zasmial sa Chris, ktorý ma chytil za ruku a silnejšie ju stlačil.

Dodávalo mi to pocit bezpečia. A ja som si až teraz začala uvedomovať ako veľmi mi jeho dotyky chýbali.

„Bude to divne keď ti poviem, že aj napriek tomu, že sme spolu tri roky, tak nie? Zatiaľ medzi nami nič nebolo." Prehovorí neznámy. „Vieš, ja ju vážne milujem. Nedovolil by som si niečo, čo by sama nechcela. Navyše sa mi priznala, že by som bol jej prvý. Už len to ma núti držať si odstup. Aspoň pokiaľ ona nepovie, že to chce." Vysvetlil.

Bolo mi blbe, že ja tu len tak ležím zatiaľ čo oni sa rozprávajú. No vyzerali byť tak zaujatí rozhovorom, že som ich určite nechcela rušiť.

„Porozprávame sa ešte. Teraz mi Eric, ale povedz ako je na tom Bella?" Chrisov pobavený hlas sa zmenil na úplne vážny priam až starostlivý.

Že by sa naozaj o mňa bál?

„Daj jej ešte pár dni a po fyzickej stránke bude v poriadku. Modriny a zranenia sa síce budú hojiť dlhšie, ale ona bude v poriadku. No po psychickej stránke ti povedať ja bohužiaľ neviem. To už v mojej kompetencii nie je." Vydýchol ten Eric.

„Bojím sa o ňu." Toto priznanie z Christianovej strany ma dostalo. Donútilo ma to prehodnotiť niektoré veci a konečne sa ozvať.

„Potrebujem ísť na WC." Zakňučím.

„Chris chyť ju za ruku. Posadíme ju." Prehovorí ten Eric a sám ma chytí za ruku.

Pomôžu mi sadnúť si a ja sa opatrne narovnám. Popravde ma až tak telo nebolí ako sa na prvý moment zdalo.

„Skúsim to sama." Prehovorím keď mi už chcú pomáhať postaviť sa.

„Dobre, ale pôjdem s tebou keby niečo." Christian nekompromisne vyhlási a postaví sa vedľa mňa.

Starostlivo si ma prezerá čakajúc kým sa postavím. A až keď stojím si uvedomím, že som poriadne ani nedýchala. A tak všetok vzduch z mojich pľúc vypustím a párkrát sa nadýchnem.

„Počkaj dole Eric. Prídem tam." Chris stihne ešte zakričať chalanovi, ktorý sa po jeho slovách otočí a odíde.

„Tak poď sem princezná. Nemôžem sa pozerať na to, ako ťažko chodíš." Prekvapí ma svojimi slovami môj budúci manžel, ktorý ma zoberie na ruky a do kúpeľne prenesie.

Pri WC ma postaví a stiahne mi tepláky aj s nohavičkami. Otočí sa aby som mala súkromie a ja vykonám svoju potrebu. Znova mi potom pomôže a prenesie ma až do postele.

„Nechcem ležať. Chcem ísť s tebou dole." Zakňučím.

Christian nenamieta. Zoberie ma na ruky a spolu so mnou opustí izbu. Cítim sa ako princezná. Len škoda, že ma na rukách nosí za takýchto okolnosti.

„Ak ti budem ťažká kľudne ma zlož. Ja to prejdem." Pousmejem sa, ale svoje ruky okolo jeho krku ešte viac pritiahnem.

„Prosím ťa veď si ľahká ako pierko. To ja v posilke zdvíham viac ako ty vážiš." Zasmeje sa a zíde posledné schody.

Ocitáme sa v obývačke plnej ľudí. Dobre až tak veľa ľudí tu nie je, ale to nevadí.

„Ahojte." Pousmejem sa.

„Vitaj doma Bella. Ako sa cítiš?" starý De Luca uvoľní miesto kam sa Chris posadí a mňa si dá na kolená.

„Už lepšie. Len je pár vecí, ktoré mi nedávajú zmysel." Úprimne priznám. „Royer niekoľkokrát dôrazne zopakoval, že u neho nie som prvýkrát, a že ty si už druhýkrát zlyhal v mojej ochrane. Nechápem tomu. Veď my sme sa predtým nestretli." Krútiac nechápavo hlavou som si obzrela všetkých v miestnosti a zaručene môžem povedať, že mi niečo taja. „Alan?" skúsim to na brata.

„Vieš Bell vec sa má tak, že je to pravda. Sú veci, na ktoré si ty nespomínaš práve vďaka Royerovi." Začne Alan rozprávať. „Pravdou je aj to, že u Chrisa nie si prvýkrát. Poznáš to tu veľmi dobre pretože vy manželia už ste."

„Ale ako to? Ja vážne ničomu nechápem." Rozrušene prehovorím.

Cítim ako ma začína bolieť hlava, ale ignorujem to. Alebo sa teda o to aspoň snažím.

„Nemali by ste ju rozrušovať. Aby si neublížila ešte viac." Ozval sa Eric.

„Nie. Ja chcem vedieť pravdu. A to hneď teraz." Rozkrikujem sa.

Potrebujem to vedieť. Všetko to, čo mi taja.

„Bella, upokoj sa. Mala si len 16 keď ste sa dali dokopy. Vážne to bola veľká a úprimná láska. A preto nikoho neprekvapilo keď ste sa v tvojich 18 vzali. Lenže práve Carter Royer je zodpovedný za tvoj prvý únos. Vtedy si nešťastne spadla pod náporom jeho úderu, do toho ešte šok a ty si nejakým zázrakom nepamätáš obdobie od tvojich 15 rokov. Doktori vravia, že si asi nikdy ani nespomenieš." Vysvetlil mi Alan.

„Pane bože." Šokovane zašepkám prekrývajúc si ústa rukou. „Čiže ja som do tohto domu chodila dobrovoľne? Prečo sa potom všetci ku mne správajú ako keby som bola odpad?" nechápem tomu. Vážne sa ale snažím.

„Pretože sme si chceli všetci od teba držať odstup. Aby sme sa nenaviazali a všetko ti nevykecali." Vysvetlí mi Tom.