Vždy to budem ja

🌟4.kapitola🌟

Ráno ma zobudil budík. Včera som si ho pre istotu nastavila, aby sa nám opäť nestalo to, čo naposledy. Šla som do kúpeľne. Zistila som, že večera som si vôbec neumyla zuby. Keď si sa vrátila späť do izby, tak som zase zistila že som totálny idiot, pretože som si pobalila všetky veci a teraz si nemám čo obliecť. No nič. Povedala som si a utekala som do predsiene hľadať niečo v tej istej obrovskej hore krabíc. Nakoniec som našla ružovú mikinu s nápisom "sweets" a biele rifle. Super, vyzerám ako barbína. Vlasy som si dala so drdolu, pretože by to bola aj tak strata času snažiť sa ich rozčesať. Vošla som do kuchyne.
"Páni, túto mikinu som na tebe nevidela naozaj dlho."
Ignorovala som to a zobrala som si kúsok pizze či zostala ešte zo včera. Rýchlo som ju dojedla a utekala som späť do izby. Musela som si totiž ešte pobaliť posledné nutnosti. Keď som dobalila, mala som ešte pol hodinu kým po nás príde taxík. Sadla som si na posteľ. Bože. Ja sa asi rozplačem. Ani som nečakala, že mi to tu bude tak chýbať. No nič. Ľahla som si na posteľ a bola som ja mobile.
"Táňa poď! Taxík je už tu."
Striaslo ma. Vyskočila som z postele. Okej. Takže. Všetko mám zbalené, stačí už len zavrieť dvere od izby nerozplakať sa. Posledný krát som sa pozrela na izbu. Zbohom. Zavrela som dvere a utekala dole schodmi. Po tašky a krabice príde dodávka. Nastúpila som do auta a ako malé decko som zakývala nášmu domu. Super. To najhoršie mám za sebou. Čakali má dlhé šesť hodiny autom. Dala som si teda slúchadlá do uší a počúvala som hudbu. Chcelo sa mi driemať a zaspala som.

O šesť hodín...

Konečne sme vošli do Prahy. Nacapila som sa na okno a sledovala okolie. Všetko tu bolo také neznáme. Chvíľu sme sa tam motali, potom sme stáli v zápchach a ďalej sme sa motali, až sme konečne zastavili pred panelákom.
"Čože? To budeme bývať v byte?" ohrnula som nosom.
Mama sa tvárila že to nepočuje. Zaplatila taxikárovi a šla ku mne na chodník.
"No poď. Čo stojíš? " povedala a plná energie utekala k chodovým dverám.
Vošla som dnu. Bol to obyčajný panelák. Mama zabočila doprava a potom nás výťah vyniesol na tretie poschodie. Vyšli sme z výťahu a mama zaklopala na dvere, ktoré boli napravo. Vyzerali celkom moderne.
Otvorili sa a v nich stála staršia plnoštíhla žena.
"Dobrý deň. " pozdravila sa mama.
"Dobrý deň. " odzdravila sa po česky :
" Myslela som si že už neprídete. "
"Prepáčte. Dlho sme trčali v zápchach."
"To nevadí. Poďte dnu. " povedala a odstúpila od dverí.
Vošli sme dnu. Bol to veľmi pekný a moderne zafarbený byt. Zobrala nás dnu a ukázala nám celý byt. Byt bol trojizbový. Kuchyňa boli spojené s obývačkou a zladené do bieločierna. Vyzeralo to úžasne. Podlahy boli v celom byte matno čierne. Potom nám ukázala maminu spálňu a kúpeľňu zo záchodom.
"Vidím že si skôr na ružovú. Dúfam že ti nebude vadiť tyrkysová. " prehovorila na mňa a otvorila dvere do mojej budúcej izby.
Je to asi najkrajšia izba, akú som kedy videla. Je zladená do tyrkysovosivej a tiež je všetko v najnovšom stave. Posteľ bola americká a oproti nej bola stavaná skriňa na celú stenu s obrovským zrkadlom. Na zemi bol siví koberec a krásne tyrkysové poličky v tvare srdca dodávali ten pravý šmrnc.
"Nie, vôbec mi to nevadí. " povedala som po chvíli a sadla som si na posteľ.
"Dobre, som rada. " usmiala sa na mňa : " Ak chceš, môžeš tu ostať, my ešte musíme vybaviť posledné papierovačky. " povedala a zavrela za sebou dvere.
Hm. Tak to tu až také hrozné nie je. Povedala som si a zvalila som sa na svoju novú veľkú posteľ.