Life in black

2

,,kde sa nachádza moja dcéra ?" Vysoký postarší chlap ktorý už z diaľky budil charizmu a vysoké postavenie. ,,pane nemáme poňatia kde je... jej signál sa stratil niekde okolo New Yorku"
,,tak ju nájdite!! Jak môže byť ťažké nájsť 18 ročnú školáčku ?" Pohár plny kvalitnej whisky letel cez celu miestnosť. Vystrašený poskok ktorý doniesol zle správy bol jasným terčom letiaceho alkoholu.
Dvere do miestnosti sa rozleteli a dnu vkročil on.
,, čo keby si tam poslal mňa? Nájdem ju a za každú cenu ju donesiem naspäť" jeho šibalsky úsmev bol identicky ako ten ktorý mal na tvári jeho šéf.

Skúmanie triedy bolo neúspešne. Nič zaujímavé na komentovanie alebo len pozastavenie som nenašla. Jediný ktorý zaujal moje oko je môj spolusediaci ktorý neodtrhol pohľad od knižky ktorú ma skrytú pod učebnicou angličtiny. Odkedy som si k nemu sadla ani len nezdvihol zrak.
,,ahoj som Zoe " moja marná snaha o trochu konverzácie s blondakom ktorý sedí vedľa mna bola marná.
,,a čo ja s tým ?" Pohľad mal neustále zabodnutý do knižky len sa smiešne uškrnul a ďalej ma úspešne ignoroval každú jednu moju snahu o komunikáciu . Rozčuľovalo ma jeho správanie. Takú aroganciu som ešte nezažila a to som chodila do rovnakého ročníka s Monikou Edhardovou.
Upresnim
Monika bola presne to dievča ktoré máte chuť prefackať čo i len vypustí hlások. Pravidelne česanie a maľovanie sa v triede a nával jej lacnej voňavky ma vytačali natoľko že som jej raz do nej naliala uhorkovú vodu. Toho smradu sa nezbavila ani na další deň.
Ale tento je úplne iný level. No čo už o konverzáciu sa môžem pokúsiť niekedy inokedy.
Ďalej som počúvala pokiny k nasledujúcemu školskému roku. Keďže som prestupovala boli veškeré miestne pravidla školy pre mna cudzie. Našťastie uniforma nepripadala do úvahy. Další rok by som ju nedokázala nosiť. Som spokojnejšia s mojimi teplákmi a veľkou mikinou. Načo by som sa mala niako prehnane chystať do školy ? Aj tak polku hodin prespím. Na mojej strapatej hlave bola jediná výhoda. Fotogenická pamäť. Nebudem sa tu niako chváliť že by som bola geniálne dieťa ale povedzme si pravdu som. Kôli tomu ma prijali bez jedinej námietky. Moje výsledky z predchádzajúcej školy boli dokonale. Moje zručnosti v komunikácii a písaní boli dokonale.
,,tak to by bolo pre dnešok všetko, triednicka bude pravidelne na vašom rozvrhu prosím nezabudnite si ho vyzdvihnúť na recepcii školy. Sú v ňom všetky informácie" každý sa začal baliť a zdvíhať zo stoličiek ani som si neuvedomila ze hodina prešla tak rýchlo, bola som až moc zábranách do svojich myšlienok. Išla som sa pobrať a odchádzať keď som si všimla ze Frederik nechal svoju knihu položenú na stoličke. Ani som si nevšimla kedy stihol odísť. Moja zvedavosť ma premohla a musela som sa pozrieť čo za knihu čítal. "Slad a hnev, od Alex sword" bola to zbierka básni. Staršie než som ja. Ten chlapec je zaujímavý a mne sa zaujímaví ľudia páčia najviac. Moja hlava ho nechcela nechať ísť. Utkvel v mojej pamäti ako nikto predtým. Musela som rozmýšľať prečo Zrovna kniha básni a ze čo je na nej take ze sa nevedel odtrhnúť.
Adelain som cestou na internát nestretla. Myslela som ze so mnou zájde najesť sa , do miestnej reštaurácie. Nevadí zatiaľ mám čas sa natiahnuť do postele a dospávať ubehané ráno.
Zobrala som si do rúk telefón a do googlu som natukala meno autorky tej knihy čo čítal dnes Frederik. Veľa tam o nej nebolo, a pritom mala nespočet zväzkov básni ktoré vyhrali aj niake tie súťaže. Ako som listovala stranakami na internete som narazila na článok pred 4 rokov. ,,Známa spisovateľka básni Alex Sword záhadne zmizla. Posledné záznamy ktoré o nej mame sú z miestneho obchodu kde si kupovala jedlo a chovala sa až priveľmi rozrušene. Od tejto nahrávky ako keby sa vyparila"
Do izby vošla Adelain a mne išlo vyskočiť srdce z hrude. ,,čo si čítala ?" So zdvihnutým obočím sa na mna pozrela a sadla si oproti mne na zem. ,,počula som ťa keď som stala pred dverami. Trpíš samomluvou?" Zasmiala sa a mne taktiež neunikol môj známy úsmev. Natoľko som sa jej zľakla ze som aj zabudla že som si celý článok čítala nahlas. Bola som doňho tak ponorená, že som si nevšímala čo sa deje okolo mňa. ,,nič takého zaujímavého by som povedala... len ma zaujala jedna autorka." Pokývla som ramenami a zhasla telefón teraz sa tým už zaoberať nebudem. ,,no nič kde si bola ty ? Chcela som ťa počkať nech sa ideme najesť" presunula som sa k nej na zem a obe sme sedeli oproti sebe s nohami pretiahnutými k hrudi. Sedeli sme tam jak dve kôpky nešťastia. ,,musela som si niečo vybaviť na recepcii ale už som dostupná a môžme kľudne zbehnuť sa najesť. Aspoň ti to tu poukazujem" radostne som prikývla a utekala na seba dať niečo iné ako tepláky a mikinu. Napasovala som sa do svojich legín a pridala som k ním pekný top. Vonku bolo docela teplo tak som sa nezobrazovala brat si mikinu.

Počas celého dňa sme s Adelain preskúmavali okolie školy a centrum New Yorku. Toľko miest kam by som chcela ísť. Ani ich spočítať neviem. Toto mesto ma učarovalo natoľko že som si nestíhala zapisovať každú lokáciu kde by sa úžasne dalo tráviť čas. Unavene sme prišli naspäť na izbu a obe zaľahli do posteli.
Na další deň ráno sme konečne vstali v správny čas. Počas ranného upravovania mi nedalo sa jej to nespytať ,,Adelain ?" Veľmi nesmelo som sa jej spýtala počas toho ako si malovala svoje precízne linky. Ja som sedela na posteli a naďalej scrolovala Google.,,no?" Nesmelo som odtrhla oči od telefónu a videla jej vyraz v odraze od zrkadla.,,poznáš Frederika ? Asi tak meter 80 blond vlasy namyslený ksicht? " vtipne som ukazovala výšku a vyrazí aké mal len on. Musela sa na mojich opičinkach zasmiať. Len nadomnou pokrutila so smiechom hlavou. ,,no áno poznám čo s ním ? Frederik Sword... myslím že tak sa vola. Nespoločenský a tajnostkár" ďalej si robila linky ale mne išla spadnúť sánka na zem. Rýchlo som k nej pribehla a sadla si na stolík predňu tak aby nemohla ďalej pokračovať vo svojej činnosti.
,,hej čo robíš ? " chytila som ju až moc dramaticky za ramena. ,,musíš mi povedať všetko čo o ňom vieš" na moje prekvapenie len prikývla ,, neviem síce kam s týmto celým mieriš ale dobre nech je po tvojom" oprela sa o stoličku ,,jeho mama bola niaka spisovateľka alebo čo. Je zo zámožnej rodiny ktorá ma veľké slovo v tomto meste. On sám nechce byť s nikým spojovaný lebo sa hovorí že ľudia okolo neho miznú." Prehltla som tú guču čo som mala v hrdle. Má toto celé niečo s tým že aj jeho mama zmizla ? Preto sa tak vyhýba každému ? Tá kniha ... bola to kniha jeho mamy.