Upside Down /POZASTAVENÉ\

Prológ

Pozerala sa naňho svojimi obrovskými hnedými očami a skúmala každý jeho pohyb.
„Dokážeš to?“ spýtal sa jej s veľkým úškrnom na tvári.
Aká absurdnosť! On si ju dovoľuje podceňovať?! Po tom všetkom, čo si musela kvôli nemu strpieť?! Ani náhodou! Ona mu ukáže!

Zoberie si pod pazuchu snowboard a zapne si ho. Postaví sa naň. Ledva udrží rovnováhu a bez rozmýšľania sa spustí dolu svahom. Na tvári sa jej objaví vydesený výraz a zakričí poprvýkrát jeho meno: „Charlie!“
On sa bez jediného zaváhania za ňou rozbehne. Ocitne sa oproti nej a ona naňho so svojou malou váhou spadne. Dívajú sa jeden druhému do očí a obaja majú z toho, čo sa momentálne udialo, zmiešané pocity.
„Zlez zo mňa!“ zakričí naňho Samantha.
„Pokiaľ viem, tak ja neležím na tebe, ale ty na mne. Takže by si mala zliezť zo mňa ty!“ svojimi silnými, vyšportovanými rukami ju zo seba zhodí.
„Kretén! Kvôli tebe som sa mohla zabiť!“
Nezmohol sa na nič iné, iba sa na nej smiať. Prepichovala ho pohľadom a snažila sa pri tom postaviť. No namiesto toho, aby sa postavila, opäť spadla na zadok.

Pred ňou sa objavila veľká, mužská silueta, ktorá nepatrila nikomu inému, iba tomu idiotovi Birlemsovi. Podával jej pomocnú ruku.
„Nepotrebujem tvoju pomoc!“ oborila sa naňho.
„Vidím,“ vysmial ju.
Bez toho aby sa mohla akokoľvek brániť, jej chytil ruky a postavil ju. „Byť tebou, tak si dám ten snowboard dole, aj tak ti bude nanič, keďže nevieš jazdiť. Ale podotýkam, ak sa chceš zabiť, tak nech sa páči, ja budem rád,“ šťuchol do nej a jej maličká postava sa opäť ocitla na tom ľadovom snehu.

"Nenávidím ťa, Birlems! Od tvojej sprostej, hnedej gebule po tvoje topánky!“ preklínala ho v duchu.
Chvíľu tam len tak sedela a stále hľadela na to miesto, kde pred chvíľou stál on. Ten známy, slávny, večne drzý, hnusný a arogantný Birlems.

Nikdy nedokázala pochopiť, čo na ňom všetky baby vidia. Čo je na tom také úžasné, keď je chalan taký hnusný a zlý? Alebo, čo je na tom také dokonalé, keď jazdí na snowboarde? Veď to predsa dokáže aj obyčajný a menej odporný chalan ako Birlems, no nie?

Aj keď nerada, musela uznať, že je vážne dosť pekný. Jeho oči majú krásne orieškovú, priam čiernu farbu. Ale predsa len ich neznáša, pretože tie oči sú vždy plné arogancie. Má úsmev ako z reklamy a tvár tak veľmi dokonalú a opálenú. A pery? Tie má plné a krásne. Len keby neboli toľkokrát bozkávané - každú chvíľu inou babou - možno by boli ešte krajšie.

Nemala by toľko premýšľať nad blbým Birlemsom, zbytočne jej ešte zapletie hlavu a to ona nepotrebuje. Rozopne si obidva držiaky, vysunie odtiaľ nohy a postaví sa. Zoberie si dosku do pravej ruky a vyberie sa do malej chatky, kde strávi posledný deň.

"Konečne!“ pomyslí si. Ak by mala stráviť ešte jeden deň s ním, tak istotne by to už nezvládla. Vlastne, asi to je jedno, keďže po prázdninách ho bohužiaľ uvidí znova, keďže chodia na tú istú strednú...

Otvorí dvere od chatky a hneď na ňu vybafne jej kamarátka Clare. „Preboha, Samantha! Kde si bola?! Mala si tu byť pred tridsiatimi minútami! Vieš ako som sa o teba bála?“
Ona len nad ňou prevráti oči a spolu s Clare sa vydajú do ich spoločnej izby.

Samantha celá unavená a zamyslená sa zvalí na posteľ. Clare si sadne na jej posteľ a hodí po nej vankúš, ktorý ju trafí. „Budem hádať, zasa Birlems?“
Jej kamarátka namiesto odpovede, iba odfrkne.
„Sam, je to kus debila,“ skonštantuje Clare.
„Nie Clare, mýliš sa, je to kráľ všetkých debilov,“ odvrkne.