Dvadsaťštyri želaní // adventný kalendár

10. (double drabble)

Nervózne prešľapoval na schodoch pred starou ošarpanou neveľkou bytovkou. Oziabalo ho a aj Nicolas s Alexom začínali nepokojne pobehovať hore-dole. „Ocko, nudíme sa."

„Hovorila som ti, aby sme jej vopred zavolali," vyštekla nízka chudá blondínka a zhnusene si utrela z drahého kabáta niekoľko snehových vločiek. „Ešte aj toto. Ak si kvôli tej babe zničím kufre -"

„Sklapni, Janette," zahriakol ju. Už mal toho dosť. „Viem, že ju od začiatku nemáš rada. Ale je to moja mama a stará mama našich chlapcov, tak ju, láskavo, akceptuj. Jasné?" zavrčal nahnevane. V tej chvíli si všimol prichádzajúcu zhrbenú starenku s nákupnými taškami v rukách. „Mami," dojato zašepkal.

„Martinko," pani Anne vypadli tašky z rúk, keď uvidela svojho syna postávať pred domom. „Sníva sa mi, však?" neveriacky mumlala. Nedokázala uveriť tomu, že ho naozaj vidí. „Čo tu robíš? A prečo si nedal vedieť, že prídete?"

„Chceli sme ťa prekvapiť," nesmelo sa usmial. „Alex ťa strašne chcel vidieť. A... Hlavne som prišiel, aby som napravil to, aký som bol hlúpy," skrúšene sklopil zrak. „Prial by som si, aby sa dal vrátiť čas... A mohol ti vynahradiť všetky stratené roky..."

„Čo keby sme začali tým, že pôjdeme hore a tam sa v teple o všetkom porozprávali?"

A/N:
Dnes double drabble. Na sto slov to jednoducho nešlo...