Dvadsaťštyri želaní // adventný kalendár

7.

Tri malé deti oblečené v pyžamkách veselo lietali po dome a po spánku ani stopy, zatiaľ čo sa ich zúfalá mama márne pokúšala nahnať do postelí.

„Choďte už konečne spať," skríkla, keď už toho mala vážne dosť. „Nemôžem mať aspoň jeden jediný večer kľud?"

Naozaj chcela tak veľa, keď túžila po tom zababušiť sa do deky a so šálkou teplého čaju si v pokoji prečítať knihu, na ktorú už pol roka nemala čas? Alebo si len jednoducho užiť sledovanie nejakého romantického filmu?

Keď v detskej izbe konečne ostalo ticho, pochopila, že prianie pokojného večera opäť zostalo nevyplnené.

„Tak snáď nabudúce..."