19. (double drabble)

43 8 11
                                    

Ovešaná nákupnými taškami dobehla s vyplazeným jazykom na posledný autobus. Stojac v preplnenej uličke ako sardinka rozmýšľala, či vybavila všetko čo mala a v duchu plánovala, čo ešte treba upiecť. Snáď sa jej to dnes večer už podarí a nezaspí opäť s deťmi.

Keď prišla domov a vošla do kúpeľne, aby si umyla ruky, pohľad jej padol na prázdnu vaňu. V tej chvíli do nej vstúpila zlosť. „Ty si nekúpil kapra?“ nahnevane sa vyrútila na svojho manžela, sediaceho v obývačke za počítačom.

„Och, ja som zabudol,“ buchol si po čele. „Úplne mi to vypadlo.“

„No výborne... Máš urobiť jednu jedinú vec a aj na tú zabudneš. Fakt aby som na všetko myslela ja...Do čerta s tebou!“

„Zájdem tam zajtra a -“

„Zajtra máš predsa záver roka z práce, nie? Kedy chceš ísť ešte kúpiť kapra?“ vrčala. „Kašlem na to, budeme mať tieto Vianoce filé. Nebudeme prví ani poslední,“ mykla plecom a začala chystať večeru.

Keď sa totálne vyšťavená konečne dostala do postele, hodiny ukazovali dve ráno. Mala napečenýcb niekoľko plechov koláčikov, no vedomie, že rovnaký stres musí absolvovať aj zajtra, ju ubíjalo a privádzalo do zúfalstva.

„Nemôžu byť aspoň jedny Vianoce bez naháňania a stresu? A že vraj sviatky pokoja...“

Dvadsaťštyri želaní // adventný kalendárWhere stories live. Discover now