18. (double drabble)

37 8 8
                                    

„Anežka, večera!“ zavolala mama na svoju dcérku. Dievčatko sedelo vo svojej izbičke za stolom, niečo sústredene kreslilo a mamu vôbec nevnímalo. „Zlatko, poď papať,“ prihovorila sa jej opäť, tentokrát aj s jemným dotykom na pleci.

„Ešte chvíľku. Teraz nemôžem. Práve kreslím list Ježiškovi.“

Mame sa na tvári objavil nechápavý výraz. „A prečo? Veď sme už jeden list pre Ježiška písali.“

„Ale niečo som zabudla,“ zamumlala Anežka a ďalej sa venovala kresleniu. Keď bol obrázok hotový, spokojne sa usmiala. „Pozri, mami.“

Keď Anežkina mama uvidela, čo je na obrázku, takmer sa jej zastavilo srdce. „Bábätko v perinke?“ zašepkala v návale strachu a paniky.

„Áno, prosím Ježiška, aby mi prinesol bračeka alebo sestričku,“ potvrdila mamine obavy. „Aby som sa mala s kým hrať kým si preč.“

Mame vhŕkli slzy do očí. Tejto situácie sa obávala, no úprimne dúfala, že príde neskôr. Ako mala Anežke vysvetliť smutnú realitu, že sa súrodenca zrejme už nikdy nedočká? „Vieš, miláčik,“ vzdychla si a dcérku si posadila na kolená. „Niektoré darčeky nedokáže splniť ani Ježiško.“

„A prečo?“

„Pretože niekedy nemá dostatok pomocníkov a všetko sám nestihne. A tak niektoré naše priania nesplní hneď.“

„Tak ja počkám.“

„Môžem čakať s tebou? Keď budeme prosiť obe, určite sa dočkáme.“

Dvadsaťštyri želaní // adventný kalendárOù les histoires vivent. Découvrez maintenant