Almedha Loratris

3.

Myrin sa nedôveryhodne pozeral na Deragorn. 

,,Otec, počul si to už niekedy? Nikdy som nič podobné nepočula." spýtala sa Almedha.

Myrin len stiahol pohľad k zemi a vzpriamil sa.

,,Vojna sa začala. Skôr, ako bolo pôvodne v pláne. Všetci schopní elfovia nech sa pripravia do boja. Ženy, deti a chorí nech sa ukryjú niekde v lese Beatril." zvolal hlasne a upriamil pohľad na Almedha.

,,A ty...Ty pôjdeš s nimi." rozkázal jej a pobozkal ju na čelo.

Almedha sa však urazene odtiahla. 

,,Chceš, aby som sa skrývala ako zbabelec niekde v korunách stromov pred človekom, ktorý nám zničil život?" 

Myrin sa zamračil. ,,Prečo si musela trvdohlavosť zdediť práve po mne?" pokrútil hlavou a chvíľu na ňu zamyslene pozeral.

,,Otec, prosím." ozval sa prosebný hlas žiaňaťa, ktoré túžilo okúsiť život.

,,Si môj život, Almedha. A sľubujem, že ak sa ti niečo stane, ak to neprežiješ, ja sám si vezmem život. Nuž, nech je po tvojom. Choď s Vamirom, dá ti výzbroj tvojej matky." 

Almedha sa strašne zaradovala. Akoby jej duša pocítila pohladenie slobody. Zároveň však mala stres a bola si neistá, pretože ju čakalo niečo nové.

,,Poď teda so mnou. Si šialená, vieš o tom? Správaš sa veľmi nezodpovedne. Ak sa ti niečo stane, nie je žiaden iný právoplatný nástupca trónu." povedal jej nie moc nadšený Vamir.

,,Ak mám umrieť, umriem. A čo by bolo zle na tom, keby každý vládol sám sebe? Žil slobodne a užíval si život tak, ako sám uzná za vhodné? Každý by si znášal následky sám za seba."

Vamir počudovane podvihol obočie. ,,Hovoríš, akoby si bola celý svoj život väzňom. Stále tu omieľaš slobodu, ale zamysli sa niekedy aj nad dôsledkami, ktoré môžeš obniesť. A s tebou celé elfie kráľovstvo."

Almedha zastala. ,,Nepoúčaj ma tu,láskavo."

Vamir sa uškrnul. ,,Si fakt šialená." 

Vošiel spolu s Almedhou do skladu zbraní. Bolo úžasné, čo všetko sa tam nachádzalo. Boli tam dokonca zbrane, ktoré Almedha nikdy v živote nevidela.

,,Čo je toto?" spýtala sa a ukázala prstom na zbraň, ktorá pripomínala obyčajnú striebornú šnúrku.

,,To je struna. Jedna z najlepších zbraní pre elfky, ktoré sa niekde vyberú samé. Nepriateľovi to omotajú okolo krku,pritiahnú a ťahajú dovtedy, kým neumrie. Je to dosť nepríjemný a bolestivý spôsob zabíjania. Bežne by si hocikto povedal, že to je neschopná zbraň, no keď ju dokážeš používať, dokážeš zabiť aj o tri hlavy vyššiu bytosť behom obyčajnej minúty. " vysvetľoval Vamir.

,,Daj mi strunu, luk a meč." prikázala Almedha.

,,Si si istá, že to naozaj chceš takto?" snažil sa ju prehovoriť. Márne.

,,Nikdy som si ničím nebola istejšia, milý Vamir. A nezdržuj. Vojna nepočká." 

Vamir poslúchol, čo mu bolo prikázané a dodal ,,Opatruj sa. Mám ťa rád, aj keď to tak zrejme nevypadá." Usmial sa a potlačil ju smerom ku dverám.

Almedha si položila zbrane na stôl neďaleko od vchodu a nasadila si brnenie svojej matky. Mala zvláštne pocity. Zvierala ju úzkosť a celkom strach z uvedomenia si toho, že v tomto brnení umrela jej matka.

S brnením mala pocit, že je minimálne o sto kíl ťažšia.

Schmatla všetky potrebné zbrane a vybrala sa späť na hrad.

Myrin nešťastne popíjal víno. Nebol vôbec nadšený z toho, čo ich všetkých čaká a ešte väčšmi ho zožieralo to, že do vojny ide jeho jediná dcéra. Nie nadarmo sa hovorí, že otcovia milujú svoje dcéry viac než vlastný život. Koniec koncov, mal naozaj len ju. 

Ako sa Almedha blížila ku hradu, zbadala na oblohe tyrkisovú žiaru v tvare dračej hlavy.

,,Drak? Čo sú toto za čary?" čudovala sa. 

Myrin hľadel z okna a keď videl ukáz na oblohe, zavrel všetky okná hradu. 

Elfovia sa poukrývali v Beatrile a vojaci spolu s Almedhou vošli dnu do hradu.

Almedha vybehla hore schodami, no šlo to veľmi ťažko, keďže ju ťažilo brnenie. Obtierajúce sa doštičky na jej brnení vydávali zvuk , ktorý pripomínal štrngot pohárov.

,,Vôbec sa mi to nepáči. Nebojuje čestne! Nedokáže ten hlupák bojovať ináč než čarmi. Zbabelec." hundral elfí kráľ a namieril k jednej truhlici.

,,Čo to robíš?" nechápala Almedha.

,,Robím to, čo by som robiť nemal." odvetil jej otec a siahol rukou do truhlice.