Fall for you again [Jikook; TR] ✔

TEN

Seokjin si niečo rýchlo zapisoval do laptopu, zatiaľ čo Jungkook opisoval svoju skúsenosť. Naozaj nechcel ísť, no Jimin trval na tom, aby Seokjina aspoň informoval a naozaj nemohol Jimina odmietnuť, keď vyzeral tak ustarostene a previnilo. Ak by to zmiernilo jeho obavy, potom by Jungkook išiel kamkoľvek.

„Je mi ľúto, že sa toto stalo, Kook. Mal som sa s tebou viac rozprávať," povedal Seokjin ospravedlňujúco. „Bolo toho na teba veľa a my sme ťa zanedbali."

Jungkook si povzdychol. „To je v poriadku, vážne. Viem, že tu pre mňa ste a to mi stačí." Naučil sa ovládať všetky škody z nehody sám a potom sa všetky jeho obavy točili len okolo toho, ako sa vrátiť späť do spoločného života s Jiminom. O svojich psychických jazvách veľa nepremýšľal, no vedel, že ak to bude potrebovať, má podporu. Všetci tu preňho boli bez ohľadu na to, koľkokrát ich on od seba odstrčil.

Mal neuveriteľné šťastie, že ich všetkých mal.

Ale najmä Jimina, pomyslel si Jungkook, na čo sa mu zdvihli kútiky úst. Bol vždy ním taký pobláznený? Ale nijako mu to nevadilo.

„Ak sa to zhorší, musíš mi dať vedieť," povedal Seokjin pevne a Jungkook rázne prikývol, na čo si odfrkol a pretočil očami. Starší si niečo zapísal do laptopu, než sa k Jungkookovi neotočil s výrazom lekára, ale kamaráta. „Okrem toho, ako sa máš?"

„Lepšie," odpovedal Jungkook a po prvýkrát to myslel vážne.

Seokjin to musel tiež vedieť, pretože sa úprimne usmial. „A čo ty a Jimin?"

„Aj medzi nami je to dobré." Jungkook si z roztrhaných džínsov vytiahol jedno vlákno. Všetko bolo na Jiminovi roztomilé, bol čestný a veľkorysý, rýchlo odpúšťal a ľahko sa zamiloval. „Myslím, že teraz chápem, čo si tým myslel - o tom, že som sa kvôli nemu zmenil. Vidím, prečo som sa stal lepším."

Seokjin bojoval so slovami 'hovoril som ti to', ktoré sa mu chceli vydrať z pier. „A zmenil si sa?"

Jungkook si zahryzol do pery a odhrnul si z čela vlasy, na čo vzhliadol. „Pracujem na tom."

Seokjin sa od úľavy pousmial a vyzeral teraz oveľa uvoľnenejšie. „Som rád, že si na to prišiel. Vy dvaja patríte k sebe."

„To povedal aj Namjoon," zamrmlal Jungkook a Seokjin sa smutne usmial. „Povedal, že keď nás videl, uvedomil si, že... možno to o vás dvoch tak neplatí." Jungkook nedokázal bojovať s pocitom viny, ktorú cítil, keď tie slová hovoril.

„Áno," prikývol Seokjin, no skôr melancholicky alebo skľúčene, vyzeral, že spomína. Možno na spomienky, kedy bol zamilovaný. „Ty a Jimin ste prirodzene kompatibilní. Vzťahy nie sú súťaž alebo porovnávanie, no myslím si, že sme videli, že nie sme ako vy a uvedomili sme si, že ani nebudeme."

Jungkook pustil uvoľnené vlákno z džínsov. „Som rád, že ste aspoň kamaráti." Bol naozaj rád, aj keď to ním stále otriasalo. Nevedel, prečo bol ich rozchodom taký zasiahnutý, prečo sa cítil zle, keď zistil fakt, že sa oficiálne rozišli. Nevedel prečo... ale vydesilo ho to.