Bol to mizerný deň. Sadol som si za stôl, začal som jesť a popritom som rozmýšľal nad tým, či som vážne až tak divný človek, že sa so mnou nechce nikto baviť. Prešiel som si celý deň, kúsok po kúsku, a premýšľal som nad tým, ako sa mi dokázalo zruinovať všetko, čomu som chcel veriť. Môj aktuálny, respektíve po dnešku už bývalý, najlepší kamarát sa so mnou veľmi pohádal, a povedal veci, ktoré by som nepovedal ani ja svojmu nepriateľovi. Vedel, že už od prvej chvíle čo som vstal z postele som sa necítil najlepšie, no aj tak práve dnes začal rýpať. Samozrejme, vrátil som mu to dvojnásobne, čo ja obvykle nerobím, no dnes som sa nejako neovládol a došlo k hádke, pri ktorej sme si každý išli svojou cestou bez možnosti vrátiť sa späť. Hovoril som si, že to prejde, no čím dlhšie som v tej škole trávil čas, tým viac som sa cítil nanič. Skončila škola a hurá domov, že? Ale kdeže! Ešte som zabudol, že musím stáť pol hodinu kým som sa dostal na rad v jedálni, no aj tak som nič nezjedol, pretože som na to vôbec nemal chuť.
Došiel som domov, napísal domáce úlohy, pomohol rodičom a ani som sa nenazdal a vonku už svietila žiariaca obloha. Zobral som skateboard a hoci mi to mama zakázala, rozhodol som sa ju nepočúvať, pretože som nechcel trčať doma a ešte sa pohádať s ňou, rovnako, ako s mojím bývalým najlepším kamarátom. Vyšiel som na ten najväčší kopec, spustil som sa dolu plnou rýchlosťou, keď som v tej rýchlosti zbadal svetlá. A to je vlastne to posledné, čo som si v tú chvíľu pamätal...
(*ďakujem za každé jedno prečítanie a hlavne jednej osobe, ktorá mi to postupne pomôže poopravovať, ak zo mňa nedostane nervy :D)
YOU ARE READING
Sny v oblakoch
RandomPríbeh chlapca ktorý po dlhom čase začne v nociach snívať o minulosti a ľuďoch s ktorými sa už nestretáva. Sny mu však pomôžu pomaly zistiť ako sa znova môže s tými ľuďmi zblížiť.
