Sny v oblakoch

PETROV DOM

Nemohol som tomu uveriť... Ako to preboha myslel? Čo mám robiť? Na všetko sa asi dozviem odpoveď už v škole ale čo mám robiť dovtedy? Veď začíname až treťou hodinou presne veď to ešte stíham viem kde býva a prekvapím ho, ale čo mu poviem? Vysvetlíš mi to už konečne? hm to asi nie ešte by ma poslal kade ľahšie ale naozaj som nemal ani potuchy čo mu mám na to všetko povedať všetko sa to zomlelo tak rýchlo a ja ako človek ktorý mu chcel pomôcť som vďaka tomu že si ma zablokoval ani nemal ako. Zbalil som si veci, umyl sa, prichystal jedlo do školy a vybral sa pomalým krokom za ním síce býval pol hodinu cesty na pešo odo mňa ale ja som bol rozhodnutý že to pre neho urobím ako som tak kráčal premýšľal som či to nevezmem tou skratkou ktorou vždy chodím do školy síce bolo  mokro ale ani to pre mňa nebola prekážka. Ako som kráčal tou skratkou lesom začul som niekoho ako behal priamo cez les bolo to divné rozbúšilo sa mi srdce o tejto skratke skoro nikto nevedel veď som ju vytvoril ja a tento les nieje ani často navštevovaný. Zrýchlil som do kroku aby som sa náhodou s tou osobou nestretol. Vyšiel som z lesa a už ostávali iba posledné tri minúty cesty.

 Spomenul som si nato ako mi vždy vravel o svojich obľúbených aktivitách vždy sa predsa chcel naučiť skejtovať, no mama mu to zakázala od vtedy čo si na tom svojom skateboarde zlomil nohu. Pamätám si ako by to bolo včera. Neraz som videl tú iskru šťastia keď pozeral na youtube jeho obľúbeného skatera Shauna Whiteho. Nemal ani potuchy že som mu to chcel umožniť len čo by som si na ten skate našetril. Poviem mu to dnes? Samozrejme že mu to povieš v zápätí som sa opravil.  

Dorazil som k jeho domu zazvonil som prvý raz nikto neotváral, zazvonil som druhý tretí aj štvrtý raz. Čo to má znamenať je toto vlastne normálne? Veď on nikdy nespí dlho a rozhodne by nešiel ani o minútu skôr do školy veď aj sem tam zámerne vymeškával hodiny na ktorých nechcel písať písomku. 

Počkať veď určite má pri sebe mobil aj keď mu nemôžem  nikde napísať, tak mu skúsim zavolať. Ako som povedal tak som aj urobil.  Odkazová schránka? Veď on si nikdy mobil nevypína. V ten okamih som sa naozaj začal báť. Znova som začal zvoniť. Dvere sa otvorili stála v nich jeho mama. Pozrel som sa na jej nahnevaný výraz a pochopil som že s najväčsou pravdepodobnosťou prišla z práce pretože bola na nočnej. Spýtala sa ma čo tu robím a čo chcem. Nechcel som ju upozorňovať na stav Peťa a tak som iba povedal že som sa po neho zastavil pretože som mu to sľúbil. To je zvláštne ozvala sa Petrova mama šiel z domu už o šiestej s tým že sa musí za niekým zastaviť a že ide hneď potom do školy. Prichystala som mu jedlo no natoľko sa ponáhľal že dokonca aj tú zabudol. Ďakujem za informáciu dodal som a rozbehol som sa smerom ku škole. V mojej hlave sa sypali myšlienky všetko to do seba zapadalo len ja som to pokazil. Zablokoval si ma pretože sa o tom chcel porozprávať osobne a ak by som ho otravoval s tým naďalej určite by to aj napísal. A to čo som počul v tom lese? to musel byť on! Veď nikomu inému som o tom nehovoril alebo možno hovoril ale rozhodne si nato nespomínam. Mieril k môjmu domu aby sa o tom so mnou porozprával. ALe čo teraz?

Idem do školy musí tam byť! Proste musí!